Významné udalosti a aktivity v činnosti verejného ochrancu práv v roku 2008
30. 12. 2008

Končiaci sa rok 2008 opäť posilnil pozíciu verejného ochrancu práv v rámci systému mimosúdnej ochrany práv. Nielen doma, ale i v zahraničí sa spolu so svojou kanceláriou prezentoval ako rešpektovaný a dobre fungujúci ústavný inštitút.

V roku 2008 doručili občania verejnému ochrancovi práv takmer 2 500 podnetov, z nich vyše 2 300 v spolupráci s právnikmi svojej kancelárie už stihol Pavel Kandráč vybaviť. Vybavenosť podnetov dlhodobo dosahuje 93 percent. Z vlastnej iniciatívy, s cieľom zvyšovať právne vedomie občanov a pomôcť pri riešení neľahkých životných osudov, poskytol v tomto roku  verejný ochranca práv nad rámec pôsobnosti, ktorú definuje ústava a zákon, viac ako 5200 právnych usmernení zo všetkých oblastí.

Najčastejšie porušovaným ústavným právom v Slovenskej republike je stále právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, predovšetkým v konaní súdov, orgánov územnej samosprávy, Sociálnej poisťovne, obvodných pozemkových úradov a správ katastra. Verejný ochranca práv preukázal, že príliš dlho trvá u nás priznávanie starobných dôchodkov, ako opodstatnené sa ukázali aj viaceré sťažnosti občanov na porušovanie práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa,  ďalej na porušovanie práva na informácie, mestá a obce verejnosť kritizuje tiež za stavebné  konanie. K týmto už tradičným podnetom pribudli sťažnosti na porušenie práva na súkromie základnou školou a obmedzenie  osobnej slobody.

Verejný ochranca práv aj v roku 2008 venoval pozornosť zvyšovaniu právneho vedomia spoločnosti. K zmene nepriaznivého stavu prispieva nielen už spomínanými  právnymi usmerneniami a účasťou na prednáškach a besedách, ale aj spoluprácou s akademickými inštitúciami, predovšetkým Právnickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave, ktorej študenti praxujú v Kancelárii verejného ochrancu práv, a Fakultou verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Verejný ochranca práv pokračoval v efektívnej komunikácii so Združením miest a obcí Slovenska. Súčasťou spoločných stretnutí je okrem iného posudzovanie dosahov legislatívy v oblasti práv a slobôd na činnosť samosprávy. Významnú úlohu pri zvyšovaní právneho vedomia občanov zohráva aj priblíženie právnych služieb verejného ochrancu práv občanom. V končiacom sa roku 2008  sa mesto Banská Bystrica stalo ďalším, v poradí už dvanástym regionálnym pracoviskom verejného ochrancu práv. Do rôznych regiónov Slovenska (Veľký Meder, Nitra, Žarnovica, Veľký Krtíš, Košice, Prešov, Žilina, Dohňany, Trenčín, Bratislava–Karlova Ves, Bratislava–Petržalka) dochádzajú právnici Kancelárie verejného ochrancu práv v presne vymedzených dňoch a hodinách postupne už šiesty rok. V roku 2008 navštívilo pracoviská verejného ochrancu práv v regiónoch takmer 800 občanov. Táto aktivita vznikla z iniciatívy Pavla Kandráča, ktorý od nástupu do funkcie presadzuje myšlienku, že štát a jeho orgány sú tu pre občanov. Cieľom verejného ochrancu práv je po vzore Európskej únie začleniť u nás  právo občanov na dobrú správu medzi základné práva. Túto otázku zaradil Pavel Kandráč aj do programu summitu ombudsmanov krajín V-4, ktorý bol z jeho iniciatívy v septembri v Bratislave.

Ombudsmani krajín V-4 ponúkli spoluprácu vládam jednotlivých štátov pri riešení problémov detí a mládeže, pri ovplyvňovaní ich právneho vedomia, pri vzdelávaní a podpore prioritného významu rodiny pri formovaní ich osobnosti. Verejný ochranca práv Pavel Kandráč zdôrazňuje, že je nielen ochrancom práv dospelých, ale aj detí. Doteraz vybavil vyše 2 000 podnetov, ktoré sa týkali práve tejto najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva. V desiatkach súdnych konaní pomáhal pri odstraňovaní zbytočných prieťahov pri určovaní výživného pre maloleté deti, pri zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov po rozvode a pri úprave styku rodičov s maloletými deťmi, tiež v konaniach vo veci určenia otcovstva k maloletým deťom. Zásah verejného ochrancu práv pomohol ďalej pri odstraňovaní zbytočných prieťahov v konaní úradov práce, sociálnych vecí a rodiny pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia detí, pri vybavovaní dávok dôchodkového poistenia, pri ochrane práva na súkromie, práva na vzdelanie a podobne. Spolu s právnikmi svojej kancelárie poskytol vo vzťahu k deťom ďalších viac ako 3 500 bezplatných právnych usmernení v prípadoch nad rámec jeho pôsobnosti. Deťom treba pomáhať, avšak nie iba vtedy, keď dôjde k porušeniu ich práv. Čím skôr a lepšie budú deti poznať svoje práva, tým účinnejšie si ich dokážu uplatňovať. V duchu tejto filozofie sa Kancelária  verejného ochrancu práv rozhodla ísť cestou vzdelávania detí cez projekt detských spolupracovníkov verejného ochrancu práv. Verí, že práve ich prostredníctvom a v spolupráci s ďalšími odborníkmi sa podarí  odhaľovať a riešiť viaceré detské trápenia, ktoré z takých či onakých príčin zostávajú pred dospelými skryté. Využívať chce aj medzinárodné skúsenosti špecializovaných inštitúcií na ochranu práv detí.

Verejný ochranca práv Pavel Kandráč získal tento rok pridružené členstvo v Európskej sieti detských ombudsmanov (ENOC). Jedným z kritérií na udelenie plného členstva je zriadenie osobitného útvaru, výlučne zameraného na problematiku ochrany práv detí. Verejný ochranca práv v tejto súvislosti pripomína, že v súčasnosti už prijíma aj sťažnosti priamo od detí a do budúcnosti sa nebráni ani ďalšiemu rozšíreniu svojej pôsobnosti. S projektom detských spolupracovníkov verejného ochrancu práv oboznámil Pavel Kandráč aj komisára Rady Európy pre ľudské práva Thomasa Hammarberga, s ktorým sa stretol osobne v rámci jeho kontaktnej návštevy v Bratislave, počas predsedníctva Slovenskej republiky vo Výbore ministrov Rady Európy. Kancelária verejného ochrancu práv sa v rámci medzinárodných aktivít zapojila do spoločného programu Európskej únie a Rady Európy, zameraného na vytvorenie aktívnej siete nezávislých mimosúdnych orgánov ochrany ľudských práv. O stave ľudských práv na Slovensku diskutoval Pavel Kandráč aj so zástupcami Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii Rady Európy (ECRI) v súvislosti so štvrtým kolom monitoringu, zameraného na predkladanie situačných správ o pokroku jednotlivých štátov Rady Európy  pri plnení špecifických odporúčaní.

Zriadenie funkcie ombudsmana pre národnostné menšiny, ktoré žiadajú politickí predstavitelia Maďarskej republiky, je podľa Pavla Kandráča na Slovensku neopodstatnené. Uvedenie príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine  nie je osobný údaj, ktorým by právny poriadok podmieňoval vybavenie podnetu. Verejný ochranca práv sa preto o ňom dozvedá len od podávateľa podnetu, ak sám cíti potrebu tento fakt oznámiť. Za šesť rokov činnosti bolo verejnému ochrancovi práv doručených približne dvesto podnetov v jazyku národnostných menšín. Pavel Kandráč každý podnet rieši individuálne, je verejným ochrancom práv všetkých občanov bez rozdielu. Porušenie ústavných práv národnostných menšín a etnických skupín nebolo však preukázané ani v jednom prípade.  

Verejný ochranca práv bude poslancom Národnej rady Slovenskej republiky opätovne odporúčať rozšírenie svojej  pôsobnosti tak, aby chránil nielen základné, ale všetky práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní a nečinnosti orgánov verejnej správy. Rozšírenie pôsobnosti (nie právomocí) na celú „maladministráciu“, čiže zlú, chorú či nedostatočnú správu, na prípady, v ktorých sa nerešpektuje princíp dobrej správy, by umožnilo verejnému ochrancovi práv pomáhať oveľa širšiemu okruhu občanov, ako mu to zákon  dovoľuje v súčasnosti. 

Ďalšie články
Všetky články