Súčasná právna úprava neumožňuje vojakom a vojačkám zakladať vlastné odbory a ich prípadné členstvo v už existujúcich odborových združeniach sankcionuje skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Tento stav považujem za neprípustný a rozporný s ústavou a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Opakovane som na problém upozorňovala ministra obrany Jaroslava Naďa. Vzhľadom na to, že sa s mojou argumentáciou nestotožnil, požiadala som Ústavný súd, aby posúdil ústavnosť tejto právnej úpravy.

ZDRUŽOVAŤ SA V ODBOROCH JE ZÁKLADNÉ PRÁVO, NIE PRACOVNÝ BENEFIT

Ide o ústavné právo a musí byť na rozhodnutí zamestnanca alebo zamestnankyne, či sa chce združovať v odboroch, alebo nie. Toto rozhodnutie nemôže urobiť štát, a to ani v prípade, ak takýto postup považuje za správny, prípadne uplatňovanie daného právo nepovažuje za efektívne.

ODBORY NEOHROZIA AKCIESCHOPNOSŤ OZBROJENÝCH SÍL

Ministerstvo obrany obhajovalo aktuálny právny stav a tvrdilo, že je potrebné mať nad ozbrojenými silami kontrolu, a to najmä v krízových situáciách. Akceptujem, avšak na druhej strane sú záujmy vojakov a vojačiek, ktoré je potrebné vziať do úvahy. Diskusiu nemôžeme viesť o otázke, či sa vôbec profesionálni vojaci a vojačky môžu združovať v odboroch, ale mali by sme ju viesť o tom, ako upraviť takéto združovanie, aby reflektovalo charakter ozbrojených síl.

ODOPIERANIE PRÁVA ZDRUŽOVAŤ SA V ODBOROCH NEPATRÍ DO DEMOKRATICKEJ SPOLOČNOSTI

Aktuálna právna úprava bráni vedeniu demokratickej diskusie medzi štátom a profesionálnymi vojakmi a vojačkami v záujme napĺňania ich hospodárskych a sociálnych záujmov. Demokratická spoločnosť však diskusiu podporuje a moderuje, nezakazuje ju.

Vylúčenie tohto práva nemožno považovať za nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Takýto postup sa javí byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Európskou sociálnou chartou. Preto som sa obrátila na Ústavný súd.