Na Slovensku je približne dvojnásobný počet detí, ktoré môžu byť osvojené v porovnaní s počtom záujemcov a záujemkýň o adopciu dieťaťa. Na prvý pohľad sa môže zdať, že tento rozdiel je priaznivý pre zabezpečenie starostlivosti o deti. Pri relatívne nízkom počte detí vhodných na osvojenie je však len minimum takých, ktoré spĺňajú predstavu o takzvanom “ideálnom type dieťaťa”. Prieskum ukázal, že strach z prijatia iného (neideálneho) dieťaťa častokrát vychádza z nedostatku informácií, prípadne z tlaku okolia, z pretláčania negatívnych skúseností do popredia a z chýbajúcej priebežnej a individualizovanej práce so žiadateľmi a žiadateľkami. V rámci odporúčaní na zlepšenie systému som preto navrhla zjednotiť štandardy prípravy na prijatie dieťaťa, aby boli záväzné pre všetky subjekty poskytujúce prípravu a zabezpečili nielen základný rámec priebehu prípravy, ale umožnili zároveň aj individuálny prístup k záujemcom a záujemkyniam o prípravu.

Problémom je aj rozdielna prax úradov pri oslovovaní samožiadateľov. Podľa zákona môžu vo výnimočných prípadoch požiadať o osvojenie dieťa aj samožiadatelia, nie je však bližšie vysvetlené, o ktoré prípady konkrétne ide. Preto som navrhla, aby sa zjednotil výklad o výnimočných prípadoch pri osvojovaní detí samožiadateľmi.

V rámci systému adopcií považujem za mimoriadne dôležitú osvetu verejnosti vo vnímaní účelu osvojenia a v zmene prístupu ku kladeniu požiadaviek na dieťa. Preto som tiež odporučila zvýšiť osvetu o možnosti adopcie detí, ako aj potreby absolvovania prípravy a jej obsahu.

Celú správu z prieskumu si môžete prečítať TU.

Sprievodná infografika o procese adopcií na Slovensku pod názvom “Aká je cesta k adopcii dieťaťa na Slovensku?” je dostupná TU.