Na jeseň minulého roka sme sa zaoberali viacerými podnetmi ohľadom možného porušovania práva na vzdelanie. Po vykonaní analýzy sme dospeli k záveru, že mimoriadne celoplošné prerušenie prezenčnej výučby nebolo vzhľadom na regionálnu situáciu primerané a nevyhnutné. Toto opatrenie má byť prijímané tzv. ultima ratio, teda posledné v rade, čo sa na Slovensku nestalo. Celková dĺžka prerušenia výučby je počas celého obdobia pandémie u nás neúmerná, osobitne s prihliadnutím na povinnú školskú dochádzku.

Dištančné vzdelávanie s ohľadom na zanedbanú elektronizáciu školstva a dostupnosť online výučby nepredstavuje dostatočnú alternatívu, pretože mnohé deti so sociálnym znevýhodnením (okolo 50 tisíc) k nemu nemajú prístup. Problematické je tiež vzdelávanie najmenších detí na 1. stupni a detí so zdravotným postihnutím, pre ktoré nemusí byť dištančné vzdelávanie efektívne.

Otázkou je, či nie sú k dispozícií iné možnosti, aj za cenu obmedzenia mobility v iných oblastiach spoločenského života, ktoré by umožnili aspoň čiastočné obnovenie prezenčného vzdelávania, napríklad pre najviac dotknutých žiakov, s prísnymi hygienickými opatreniami a podobne.

Mimoriadne prerušenie výučby na jeseň minulého roka nebolo vzhľadom na regionálne rozdiely všade nevyhnutné a primerané. Reflektujeme však naďalej existujúce ohrozenie verejného zdravia a od ministerstva školstva a ani iných oslovených orgánov sme nežiadali okamžité obnovenie prezenčnej výučby. Zdôraznili sme však potrebu pripraviť predvídateľný plán opatrení, ktorý by reflektoval regionálny vývoj situácie a požiadavky na akútnu potrebu aspoň čiastočného obnovenia vzdelávania najviac ohrozených skupín žiakov. Taktiež sme žiadali riadne odôvodňovanie opatrení s dostatočným časovým odstupom, aby bolo možné sa na ne včas pripraviť. Tieto naše závery sú naďalej aktuálne.

Viac v rozhovore na TA3.