Právomoci verejného ochrancu práv

 
Čo môže vo vzťahu k orgánom verejnej správy urobiť verejný ochranca práv pri vybavovaní podnetu  

Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov, ktorý podrobne upravuje rozsah a spôsob, akým sa verejný ochranca práv podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, vo svojich ustanoveniach uvádza oprávnenia verejného ochrancu práv, ako aj  povinnosti orgánu verejnej správy voči nemu.
 
Na ich základe verejný ochranca práv môže:

1. vstupovať do objektov orgánov verejnej správy

Orgány verejnej správy nie sú oprávnené zakázať vstup verejnému ochrancovi práv do svojich priestorov, vrátane organizačných zložiek (orgány verejnej správy – bližšie informácie: “Pôsobnosť verejného ochrancu práv“).

2. vyžadovať od orgánu verejnej správy, aby mu poskytol potrebné spisy, doklady, ale aj vysvetlenia k veci, ktorej sa podnet týka, a to aj v prípade, ak osobitný predpis obmedzuje právo nahliadať  do spisov len pre vymedzený okruh subjektov

Na žiadosť verejného ochrancu práv sú orgány verejnej správy povinné poskytnúť mu požadované informácie a vysvetlenia, predložiť mu písomné stanovisko ku skutkovým a k právnym otázkam, súčasne sú povinné umožniť mu nahliadnutie do spisu alebo mu spis zapožičať, výnimkou sú informácie a vysvetlenia, ktoré tvoria štátom uznanú alebo uloženú povinnosť mlčanlivosti, kde ich poskytnutie je zamestnanec orgánu verejnej správy oprávnený odoprieť.

3. klásť otázky zamestnancom orgánu verejnej správy

Verejný ochranca práv môže zamestnancom dotknutého orgánu klásť otázky ako v osobnom, tak aj v telefonickom či písomnom kontakte.

4. hovoriť  s osobami, ktoré sú zaistené v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody,  disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova a v celách policajného zaistenia aj bez prítomnosti iných osôb. Ani písomný podnet osoby, ktorá je pozbavená osobnej slobody, alebo osoby, ktorej osobná sloboda je obmedzená, a ktorý je adresovaný verejnému ochrancovi práv, nepodlieha úradnej kontrole.

5. byť prítomný na ústnom prejednávaní a klásť účastníkom konania a osobám zúčastneným na prejednávaní otázky

Verejný ochranca práv môže využiť uvedené oprávnenia, nie je však sám účastníkom konania, a teda určité procesné práva mu neprislúchajú (napr. podávanie opravných prostriedkov, doručovanie rozhodnutí a pod.)

Právomoc verejného ochrancu práv byť prítomný na ústnom prejednávaní sa vzťahuje na správne konanie. Verejný ochranca práv nemá možnosť aktívne sa zúčastňovať súdnych pojednávaní ani nijakým spôsobom do nich zasahovať. Súdy sú, s výnimkou orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu,  z pôsobnosti verejného ochrancu práv vyňaté.

Orgán verejnej správy je povinný na žiadosť verejnému ochrancovi práv poskytnúť informácie a vysvetlenia a umožniť mu nahliadnutie do spisu alebo požičať mu spis bezodkladne. Na splnenie ostatných povinností  zákon ukladá lehotu 20 dní.

Ak orgán verejnej správy nevyhovie žiadosti verejného ochrancu práv, verejný ochranca práv túto skutočnosť oznámi jeho nadriadenému orgánu, a ak takého niet, vláde Slovenskej republiky. Nadriadený orgán verejnej správy, a ak takého niet, vláda Slovenskej republiky sú povinní oznámiť verejnému ochrancovi práv do 20 dní odo dňa doručenia jeho vyrozumenia opatrenia, ktoré vo veci prijali.

Ak verejný ochranca práv považuje vykonané opatrenia za nedostatočné, oznámi túto skutočnosť národnej rade alebo ňou poverenému orgánu.

Verejný ochranca práv môže predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania  vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.