Pôsobnosť verejného ochrancu práv alebo v ktorých prípadoch Vám môže verejný ochranca práv pomôcť
 
Prípady alebo  situácie, v ktorých môže verejný ochranca práv pomôcť, vymedzujú ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky a zákona o verejnom ochrancovi práv.
 
Podľa čl. 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je verejný ochranca práv  nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní   pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť.
 
Rozsah a spôsob, ktorým sa verejný ochranca práv ako nezávislý orgán podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb, ako aj podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv, o jeho pôsobnosti,  o podmienkach výkonu jeho funkcie, o spôsobe právnej ochrany a o uplatňovaní práv fyzických osôb a právnických osôb ustanovuje zákon o verejnom ochrancovi práv.
 
Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý (bez ohľadu na vek, sociálny status, spôsobilosť na právne úkony či iné kritérium), kto sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej správy boli porušené základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu.  
 
Pre lepšie pochopenie Vám predkladáme stručný výklad:
 
ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY
Základné práva a slobody, ktoré verejný ochranca práv chráni je možné nájsť v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky, ale i v medzinárodných dokumentoch.
 
ORGÁNY VEREJNEJ SPRÁVY
Orgány verejnej správy,  na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť verejného ochrancu práv, sú najmä:

orgány štátnej správy – napr.:
  • ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,
  • orgány miestnej štátnej správy (napr. obvodné úrady, krajské úrady, katastrálne úrady),
  • súdy - LEN v prípade orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu;

orgány územnej samosprávy – napr.:
  • obecné zastupiteľstvo/mestské zastupiteľstvo, starosta/primátor,
  • zastupiteľstvo vyššieho územného celku, predseda vyššieho územného celku;
právnické a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného  zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, alebo do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy inak zasahujú – napr.:
  • napr. Sociálna poisťovňa.  
Verejný ochranca práv nemá pôsobnosť voči:

  • Národnej rade Slovenskej republiky,
  • prezidentovi Slovenskej republiky,
  • vláde  Slovenskej republiky,
  • Najvyššiemu   kontrolnému  úradu  Slovenskej  republiky,
  • Ústavnému  súdu  Slovenskej republiky,
  • spravodajským  službám,
  • rozhodovacím právomociam vyšetrovateľov  Policajného  zboru,
  • prokuratúre a súdom   (s   výnimkou   orgánov riadenia a    správy  súdov   a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie  sudcu a prokurátora),
  • vo veciach operačnej a mobilizačnej povahy.
 
KONANIE, ROZHODOVANIE, NEČINNOSŤ ORGÁNOV VEREJNEJ SPRÁVY
Je to určitý  postup orgánov verejnej správy pri výkone ich pôsobnosti a právomocí, ktoré im priznávajú právne predpisy. Nečinnosťou je možné charakterizovať ako nekonanie v prípade, kedy orgán konať mal.