- OZNAM COVID-19
- Verejný ochranca práv
- V čom Vám môže pomôcť?
- PODAŤ PODNET
- Výročné správy o činnosti
- Správy z prieskumov a priority za rok 2020
- Polčas funkčného obdobia - rok 2019
- Správy z prieskumov a priority za rok 2019
- Správy z prieskumov a priority za rok 2018
- Správy z prieskumov a priority za rok 2012
- Správy z prieskumov a priority za rok 2013
- Správy z prieskumov a priority za rok 2014
- Správy z prieskumov a priority za rok 2015
- Správy z prieskumov a priority za rok 2016
- Správy z prieskumov a priority za rok 2017
- Stanovisko k nezákonným sterilizáciám na Slovensku
- Stanovisko k problematike práva párov rovnakého pohlavia na uznanie ich vzťahu v právnom poriadku SR
- Mimoriadne správy
- Kancelária
- Slobodný prístup k informáciám
- Adresár liniek
- Dokumenty
- Profil verejného obstarávateľa
- Kontakt a servis pre médiá
- Kontakt
Pôsobnosť verejného ochrancu práv alebo v ktorých prípadoch Vám môže verejný ochranca práv pomôcť
Prípady alebo situácie, v ktorých môže verejný ochranca práv pomôcť, vymedzujú ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky a zákona o verejnom ochrancovi práv.
Podľa čl. 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je verejný ochranca práv nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť.
Rozsah a spôsob, ktorým sa verejný ochranca práv ako nezávislý orgán podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb, ako aj podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv, o jeho pôsobnosti, o podmienkach výkonu jeho funkcie, o spôsobe právnej ochrany a o uplatňovaní práv fyzických osôb a právnických osôb ustanovuje zákon o verejnom ochrancovi práv.
Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý (bez ohľadu na vek, sociálny status, spôsobilosť na právne úkony či iné kritérium), kto sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej správy boli porušené základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu.
Pre lepšie pochopenie Vám predkladáme stručný výklad:
ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY
Základné práva a slobody, ktoré verejný ochranca práv chráni je možné nájsť v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky, ale i v medzinárodných dokumentoch.
ORGÁNY VEREJNEJ SPRÁVY
Orgány verejnej správy, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť verejného ochrancu práv, sú najmä:
orgány územnej samosprávy – napr.:
KONANIE, ROZHODOVANIE, NEČINNOSŤ ORGÁNOV VEREJNEJ SPRÁVY
Je to určitý postup orgánov verejnej správy pri výkone ich pôsobnosti a právomocí, ktoré im priznávajú právne predpisy. Nečinnosťou je možné charakterizovať ako nekonanie v prípade, kedy orgán konať mal.
Prípady alebo situácie, v ktorých môže verejný ochranca práv pomôcť, vymedzujú ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky a zákona o verejnom ochrancovi práv.
Podľa čl. 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je verejný ochranca práv nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť.
Rozsah a spôsob, ktorým sa verejný ochranca práv ako nezávislý orgán podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb, ako aj podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv, o jeho pôsobnosti, o podmienkach výkonu jeho funkcie, o spôsobe právnej ochrany a o uplatňovaní práv fyzických osôb a právnických osôb ustanovuje zákon o verejnom ochrancovi práv.
Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý (bez ohľadu na vek, sociálny status, spôsobilosť na právne úkony či iné kritérium), kto sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej správy boli porušené základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu.
Pre lepšie pochopenie Vám predkladáme stručný výklad:
ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY
Základné práva a slobody, ktoré verejný ochranca práv chráni je možné nájsť v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky, ale i v medzinárodných dokumentoch.
ORGÁNY VEREJNEJ SPRÁVY
Orgány verejnej správy, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť verejného ochrancu práv, sú najmä:
orgány štátnej správy – napr.:
- ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,
- orgány miestnej štátnej správy (napr. obvodné úrady, krajské úrady, katastrálne úrady),
- súdy - LEN v prípade orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu;
orgány územnej samosprávy – napr.:
- obecné zastupiteľstvo/mestské zastupiteľstvo, starosta/primátor,
- zastupiteľstvo vyššieho územného celku, predseda vyššieho územného celku;
právnické a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, alebo do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy inak zasahujú – napr.:
- napr. Sociálna poisťovňa.
- Národnej rade Slovenskej republiky,
- prezidentovi Slovenskej republiky,
- vláde Slovenskej republiky,
- Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky,
- Ústavnému súdu Slovenskej republiky,
- spravodajským službám,
- rozhodovacím právomociam vyšetrovateľov Policajného zboru,
- prokuratúre a súdom (s výnimkou orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu a prokurátora),
- vo veciach operačnej a mobilizačnej povahy.
KONANIE, ROZHODOVANIE, NEČINNOSŤ ORGÁNOV VEREJNEJ SPRÁVY
Je to určitý postup orgánov verejnej správy pri výkone ich pôsobnosti a právomocí, ktoré im priznávajú právne predpisy. Nečinnosťou je možné charakterizovať ako nekonanie v prípade, kedy orgán konať mal.