Obrátila som sa na Ústavný súd v súvislosti s porušovaním základných práv a slobôd počas pandémie. Ide najmä o problematiku karantény alebo izolácie, nedostatočnej právnej a súdnej ochrany pred zásahmi do základných práv a slobôd, problematiku tzv. „faktúr“ za štátnu karanténu ako aj problém vágnych a príliš širokých kompetencií Úradu verejného zdravotníctva SR a Ministerstva zdravotníctva SR počas pandémie.

Vo vzájomne súvisiacich veciach som sa priebežne obracala na viaceré zodpovedné orgány (generálnu prokuratúru, niektoré ministerstvá, Radu vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny). Vzhľadom na to, že v praxi k zásadným zmenám nedošlo, rozhodla som sa pre podanie na Ústavný súd.

PROBLÉMOM SÚ NEJASNÉ PRAVIDLÁ
Za problematickú považujem nejasnosť kompetencií v oblasti zásahov do osobnej slobody ľudí formou izolácie či karantény v kontexte pandémie. Chýbajú tiež záruky proti svojvôli orgánu, ktorý takýmito kompetenciami disponuje a dostupný, efektívny súdny prieskum.

FAKTÚRY ZA ŠTÁTNU KARANTÉNU Z PRVEJ VLNY SÚ NEPRIMERANÉ
Platby za absolvovanie pobytu v štátnej karanténe predstavovali 13 eur na deň. V mnohých prípadoch nejde o zanedbateľné sumy, obzvlášť pri osobách, ktoré strávili v štátnej karanténe väčšinu mesiaca (z našich podnetov ide o 20 či 25 dní, v niektorých prípadoch dokonca 50 dní), a teda stratili možnosť pracovať, získať príjem. Nehovoriac o rodinách s malými deťmi, v prípade ktorých rodičia detí zo zákona niesli túto finančnú zodpovednosť aj za deti.

Cena za absolvovanie štátnej karantény v mnohých prípadoch prevýšila podporu zo strany štátu. Sporným je aj samotný postup ukladania povinnosti zaplatiť tieto náklady, v ktorom nedochádza k vydávaniu rozhodnutí, voči ktorým sa dotknuté osoby môžu brániť.

KOMPETENCIE ÚVZ A MINISTERSTVA ZDRAVOTNÍCTVA
Poukázala som tiež na problém nebezpečného, neobmedzeného rozpínania oprávnení a moci ÚVZ, ktoré vykonáva bez efektívneho súdneho dohľadu a podľa zákona mu zostávajú k dispozícii aj po ukončení krízovej situácie. Posilnenie zefektívnenia rozhodovacích procesov v krízových situáciách je síce opodstatnené, no rovnako dôležité je aj dbať na ústavné záruky pred svojvôľou, pretože bez ich dodržiavania môže byť ohrozená povaha a charakter nášho štátu. Zo zásahov do práv a úprav, ktoré sa môžu v krízovej situácii javiť ako vhodné sa totiž v prípade nedostatočného dbania na základné ústavné štandardy môžu stať zbrane, ktoré môžu byť aj po ukončení krízovej situácie zneužité na zmenu charakteru štátu či významné zásahy do základných práv.

Čítajte viac v tlačovej správe.