Ústavný súd môj návrh síce odmietol, ale z jeho odôvodnenia vyplynulo, že sa so mnou stotožnil v názore, že dieťa musí byť chránené pred situáciou, v ktorej by nieslo zodpovednosť za dlh, ktorý objektívne nemôže splniť. Podľa jeho záveru je v prípade napadnutého ustanovenia ochranu dieťaťa možné zabezpečiť ústavne konformným výkladom daného ustanovenia. V odôvodnení rozhodnutia Ústavného súdu jasne rezonuje, že „povinnosť zaplatiť poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa zákona preberá zákonný zástupca, preto následne nemožno nesplnenie tejto povinnosti zákonným zástupcom vymáhať v exekučnom konaní od maloletého dieťaťa.“

Ak vychádzame z tohto výkladu, tak nemôžeme dovoliť, aby v obciach či mestách na Slovensku hrozili exekúcie deťom. Riešením by mohlo byť metodické usmernenie k zákonu, ktoré by zabezpečilo, aby obce a mestá postupovali v súlade s ústavou a nevystavovali exekúciám maloleté deti. Obrátila som sa preto na ministerstvo financií s odporúčaním prijať metodické usmernenie, ktorého účelom má byť ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa.

Viac sa dočítate v článku.