Článok verejnej ochrankyne práv v denníku SME
1. 12. 2015

Komentár, ktorý vyšiel verejnej ochrankyni práv 30.11. v denníku SME.

Ohrozujúci nepokoj v pokojnej vianočnej krajine

Parlament už do volieb nebude zasadať, vláda zatiaľ hekticky navrhuje zmeny zákonov a ústavy, ktorými sa majú obmedziť základné práva ľudí. 

Pozerám si domáce správy z predchádzajúcich dní: Národná rada schválila rozpočet verejnej správy na budúci rok, podľa ktorého sa má hospodárstvu dariť a znižujeme plánovaný deficit verejných financií. Žilinskí cestári sú v pohotovosti. Adventné koncerty sa budú konať od 30. novembra… Sú to správy z pokojnej krajiny.

Takýto obraz zrejme vnímajú aj poslanci, ktorí odhlasovali, že od súčasnej novembrovej schôdze nebudú zasadať až do konania riadnych parlamentných volieb. Teda obdobie dlhšie ako tri mesiace.

Na druhej strane vláda zrýchlene (teda bez verejného pripomienkového konania) schválila tzv. protiteroristický balík pätnástich zmien zákonov, ktoré predložila Národnej rade SR.

Podľa tejto správy ich poslanci majú prerokovať ešte na súčasnej schôdzi v skrátenom legislatívnom konaní a bude treba prijať aj zmenu ústavy. Rýchlosť je taká veľká preto, aby nás verejné orgány (napr. orgány činné v trestnom konaní, tajné služby) mali možnosť chrániť pred hrozbou terorizmu a teroristami lepšie než doteraz.

Rozdielny pohľad

Je teda viditeľný rozdiel v tom, ako vnímajú našu situáciu zástupcovia ľudu v parlamente a ako ju vníma vláda, ktorá našu budúcnosť vykresľuje ako blížiacu sa apokalypsu.

Ohrozenie terorizmom je také veľké, že treba, aby vláda mala okamžite výnimočné prostriedky na zabezpečenie našej ochrany. Navrhuje poslancom, aby sa posilnili právomoci takzvaných silových zložiek štátu a aby sa v ústave okresali základné ľudské práva a slobody fyzických osôb, právnických osôb, a to dokonca v skrátenom legislatívnom konaní.

Ak je navrhnuté, aby prostredníctvom zmeny ústavy a zákonov došlo na jednej strane k obmedzeniu základných práv a slobôd osôb a na druhej strane k posilneniu oprávnení silových zložiek štátu a výkonnej moci na úkor základných práv a slobôd osôb, je to v každom demokratickom a právnom štáte dôvod na dôkladné zamyslenie sa. A na váženie zásahov do právneho poriadku na lekárnických váhach. Nie je to šprint cez skrátené legislatívne konanie.

Základné práva vs. moc

Môže sa po roku 1989 u nás stať, že túžba mať pokoj v rámci straníckej hierarchie, nerušené Vianoce a pohodovú predvolebnú kampaň bude pri rozhodovaní silnejšou motiváciou než láska k demokracii a úcta k základným ľudským právam a slobodám?

Upokojuje ma, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, ale aj zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred našimi zákonmi.

Česko hrozbu necíti

Súčasné rámce dané dohovormi doteraz úplne stačili demokratickým a právnym štátom na riešenie bežných, ale aj vážnych krízových situácií – teda aj situácií, ktoré vznikli v súvislosti s teroristickými útokmi. Meniť ústavu a zákony neplánujú ani v susednom Česku, cez ktoré prechádza viac utečencov než cez Slovensko.

Český premiér Bohuslav Sobotka cez víkend povedal, že žiadna hrozba krajine nehrozí.

„Som veľmi rád, že vládu tak minister vnútra, ako riaditelia všetkých troch spravodajských služieb a policajný prezident uistili o tom, že nemáme žiadne aktuálne informácie o hrozbe akéhokoľvek teroristického nebezpečenstva alebo útoku na území Českej republiky,“ povedal premiér Sobotka.

Tak prečo by mali byť dané rámce tesné práve pre náš štát, ktorý je zmluvnou stranou týchto medzinárodných zmlúv a zaviazal sa ich dodržiavať? Ťažké časy sú skúškou a môžu byť aj križovatkou.

Opäť a opäť prostredníctvom svojich zástupcov rozhodujeme o tom, aký chceme mať štát. Silný v demokracii alebo iba silný.

Ďalšie články
Všetky články