Čo je úlohou ombudsmanskej inštitúcie?

Verejný ochranca práv/verejná ochrankyňa práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky. Poslaním tejto inštitúcie je chrániť základné práva a slobody občanov a občianok pred orgánmi verejnej správy, teda napríklad úradmi, zdravotnou či Sociálnou poisťovňou.

Úlohou ombudsmana alebo ombudsmanky je upozorňovať na porušovanie práv a žiadať o nápravu. Verejný ochranca práv/verejná ochrankyňa práv nemá oprávnenia meniť rozhodnutia dotknutých orgánov, ale využitím mäkkej sily a predložením argumentov presvedčiť o prijatí odporúčaní, ktoré navrhuje s cieľom dosiahnuť nápravu situácie, v ktorej dochádza k porušeniu práv.

Verejný ochranca práv

Róbert Dobrovodský

Dňa 9. novembra 2022 zvolili poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky vo verejnej voľbe Róberta Dobrovodského do funkcie verejného ochrancu práv. Dňa 1. decembra zložil sľub do rúk predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára a následne začal oficiálne zastávať post ombudsmana.

Viac informácií
16. Oct
Reakcia na stanovisko Asociácie súkromných lekárov SR
Včera som bol oslovený redaktorkou Denníka N pani Veronikou Folentovou, aby som sa vyjadril k odporúčaniam na zabránenie útokov na zdravotníkov v nemocniciach. Na moje vyjadrenie dnes reagovala Asociácia súkromných lekárov SR stanoviskom s názvom „Násilie na zdravotníkoch nemôže byť zneužité v debate o poplatkoch“. Dôrazne odmietam spôsob, akým asociácia interpretuje moje slová a…
Celý článok
15. okt
Kontrola nakladania s verejnými prostriedkami nie je sama o sebe zásahom do slobody združovania
Zobraziť článok
14. okt
Vyhlasujeme výberové konanie na pozíciu právničky alebo právnika
Zobraziť článok
8. okt
Chyba pri kúpe diaľničnej známky môže mať vážne následky. Apelujem na vodičov, aby neignorovali…
Zobraziť článok
Všetky články
Verejný ochranca práv

15. okt

Verejný ochranca práv
Preveroval som podnet týkajúci sa vládneho auditu Ministerstva financií SR, ktorý sa dotkol aj organizácií neziskového sektora. Podávateľ namietal výber auditovanej vzorky, závery niektorých auditných správ, primeranosť navrhovaných opatrení a možnú politickú motiváciu auditu. Porušenie práva slobodne sa združovať som nezistil. Zároveň som upozornil, že postup vlády nie je v mojej pôsobnosti.🔵Preveroval som konkrétny výkon auditu🔵Podnet sa týkal vládneho auditu vykonaného Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Podávateľ namietal, že spôsob výberu auditovanej vzorky, niektoré závery auditov a navrhované opatrenia mohli predstavovať neprimeraný zásah do činnosti organizácií neziskového sektora.Ako možné porušenie základného práva som označil najmä právo slobodne sa združovať podľa čl. 29 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.Preto som si vyžiadal doplnenie podnetu a posúdil, či samotným výkonom vládneho auditu mohlo dôjsť k zásahu do tohto základného práva.🔵Organizácie prijímajúce verejné peniaze podliehajú kontrole🔵Sloboda združovania chráni jednotlivcov a právnické osoby pred zásahmi štátu, ktoré by im bránili zakladať združenia, vstupovať do nich alebo vykonávať ich činnosť. Neznamená však, že organizácie, ktoré prijímajú verejné prostriedky, nemôžu byť kontrolované.Kontrola použitia verejných prostriedkov je legitímnou súčasťou fungovania verejnej správy. Jej účelom je okrem iného preveriť, či boli finančné prostriedky použité na účel, na ktorý boli poskytnuté, a či s nimi bolo nakladané v súlade s príslušnými pravidlami.Sloboda združovania je základným právom, ktoré musí štát rešpektovať. Zároveň však platí, že ak organizácia prijíma verejné prostriedky, samotná kontrola ich použitia ešte neznamená zásah do jej práva slobodne sa združovať. Rozhodujúce je, aký je účel a spôsob takejto kontroly a či jej výsledkom nie je neprimerané obmedzenie výkonu základného práva.Na možnosť kontroly verejných prostriedkov poskytnutých aj neverejnoprávnym subjektom upozornil vo svojom náleze aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý pripustil kontrolu nakladania s verejnými prostriedkami aj v prípade iných než verejnoprávnych subjektov.🔵Pochybnosti o audite samy osebe nepreukazujú zásah do základného práva🔵Podávateľ vyjadril pochybnosti najmä vo vzťahu k výberu auditovanej vzorky, záverom konkrétnych auditov a primeranosti navrhovaných opatrení.Konštatoval som však, že samotný nesúhlas s výsledkami auditu alebo pochybnosť o vhodnosti zvoleného spôsobu kontroly ešte neznamenajú porušenie slobody združovania.Na záver o porušení základného práva by muselo byť preukázané, že konanie orgánu verejnej moci predstavovalo skutočný a neoprávnený zásah do výkonu tohto práva.Je dôležité rozlišovať medzi kritikou konkrétneho auditu a zásahom do základného práva. Ak má organizácia výhrady k výberu vzorky, auditným zisteniam alebo navrhovaným opatreniam, tieto výhrady samy osebe ešte nepreukazujú, že štát zasiahol do jej slobody združovania.🔵Vládu verejný ochranca práv preskúmavať nemôže🔵Podávateľ žiadal preskúmať aj postup vlády Slovenskej republiky, ktorému pripisoval možnú politickú motiváciu výkonu auditu.V tejto časti však nemôžem vykonať vecné preskúmanie. Zákon o verejnom ochrancovi práv totiž výslovne vylučuje z mojej pôsobnosti vládu Slovenskej republiky.To znamená, že nemôžem v rámci svojej pôsobnosti posudzovať, či rozhodnutie alebo postup vlády bol motivovaný politickými dôvodmi. Podnet som preto v tejto časti odložil ako vec, ktorá nepatrí do mojej pôsobnosti.🔵Výsledkom preskúmania nebolo zistenie porušenia práva🔵Po preskúmaní podnetu som konštatoval, že samotným výkonom vládneho auditu nebolo preukázané porušenie práva slobodne sa združovať podľa čl. 29 Ústavy Slovenskej republiky ani podľa čl. 11 Európskeho dohovoru.Súčasne však zdôrazňujem, že ochrana slobody združovania zostáva relevantná aj pri kontrolnej činnosti štátu. Kontrola verejných prostriedkov musí mať zákonný základ a jej výkon nesmie slúžiť ako prostriedok neoprávneného obmedzovania činnosti združení alebo iných organizácií.Kontrola verejných prostriedkov a ochrana slobody združovania sa navzájom nevylučujú. Štát má právo kontrolovať, ako sa používajú verejné peniaze, no zároveň musí rešpektovať základné práva organizácií, ktoré kontroluje. Práve táto hranica je z pohľadu ochrany ľudských práv dôležitá.#verejnyochrancaprav#ludskeprava #slobodazdruzovania ... See MoreSee Less

Photo

Verejný ochranca práv

14. okt

Verejný ochranca práv
Do tímu Kancelárie verejného ochrancu práv hľadáme právnu expertku/právneho experta, ktorá/ý sa chce svojou prácou podieľať na ochrane základných práv a slobôd a pomáhať pri presadzovaní ich rešpektovania zo strany orgánov verejnej moci.Nová kolegyňa/nový kolega sa bude venovať najmä ochrane práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva.Súčasťou práce bude posudzovanie postupov orgánov verejnej moci a riešenie podnetov týkajúcich sa najmä ochrany práva na priaznivé životné prostredie a právnej ochrany v rôznych druhoch administratívnych konaní v oblasti verejnej správy.Oceníme analytické myslenie, schopnosť pracovať s komplexnými právnymi otázkami, zodpovednosť a záujem hľadať riešenia, ktoré prispievajú k účinnej ochrane základných práv a slobôd.V Kancelárii verejného ochrancu práv veríme, že dôsledná ochrana základných práv a slobôd prispieva k spravodlivejšej a lepšie fungujúcej krajine.#kvop ... See MoreSee Less

Photo

Verejný ochranca práv

13. okt

Verejný ochranca práv
Predložil písomné stanovisko ako „amicus curiae“ k návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, ktorý podala skupina 33 poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky vo veci súladu § 10 ods. 3 až 13 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisovs Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vedenom pod sp. zn. PL ÚS 10/2026.🔵Rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami🔵V stanovisku uvádzam, že ustanovenia § 10 ods. 3 až 13 zákona o pomoci v hmotnej núdzi nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Napadnuté ustanovenia sú v rozpore s čl. 19 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy, pretože podmieňujú poskytnutie dávky zabezpečujúcej základné životné podmienky splnením aktivizačných povinností.Ustanovenia preto porušujú inherentnú a nepodmieniteľnú povahu ľudskej dôstojnosti a zároveň ju degradujú na nástroj sociálnej politiky.Napadnuté ustanovenia sú ďalej v rozpore s čl. 39 ods. 6 Ústavy v spojení s čl.13 ods. 4 Ústavy, pretože faktické odňatie dávky v hmotnej núdzi zasahuje do esenciálneho obsahu základného práva na pomoc v hmotnej núdzi a vytráca sa jeho Ústavou garantovaný zmysel.🔵Na navrhovateľoch nezávislé stanovisko🔵Písomné stanovisko som predložil s cieľom prispieť k rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky vlastnou, na navrhovateľoch nezávislou argumentačnou líniou, o ktorej sa domnievam, že má potenciál efektívnejšie osvetliť ústavnoprávnu a ľudskoprávnu problematiku nastolenej veci. Nejde o prvé ani posledné stanovisko, ktoré doručujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky alebo Európskemu súdu pre ľudské práva.🔵Má sa zachovať dôstojný život, nielen biologické prežitie jednotlivca🔵V stanovisku som uviedol, že z ústavnej garancie ľudskej dôstojnosti nevyplýva len negatívny záväzok štátu zdržať sa jej porušovania, ale aj pozitívny záväzok vytvoriť materiálne podmienky, bez ktorých by dôstojná ľudská existencia nebola možná. Tento pozitívny rozmer dôstojnosti má priamy dosah na sociálnu legislatívu: zákonodarca je povinný zabezpečiť každému, kto sa nachádza v hmotnej núdzi, prístup k takej forme pomoci, ktorá mu umožní zachovať si dôstojný život, nielen biologické prežitie jednotlivca. Ústavne garantované existenčné minimum nesmie byť podmienené výkonom práce alebo splnením inej aktivizačnej povinnosti.🔵Odňatie celej dávky je popretie ľudskej dôstojnosti🔵Ľudská dôstojnosť ako konštitutívna vlastnosť každej ľudskej bytosti nie je niečím, čo si človek musí „zaslúžiť“ odpracovaním stanoveného počtu hodín. Táto zásada má podstatný dopad na posúdenie napadnutých ustanovení.Ak zákon stanovuje, že nesplnenie aktivizačnej povinnosti vedie k zníženiu dávky o sumu, ktorá fakticky predstavuje celú dávku pre samostatne posudzovanú osobu (86,50 eura mesačne do 31. decembra 2025, od 1. januára 2026 89,70 eura mesačne), ide o podmienenie samotnej dôstojnej existencie osoby výkonom práce, čo nie je v súlade s článkom 19 ods. 1 Ústavy.Zákonodarca má bez pochybností oprávnenie motivovať príjemcov dávok k aktívnej participácii napr. na komunitnom živote. Napriek tomu som identifikoval ústavnoprávny problém, ktorý nastáva v momente, keď sankcia za nesplnenie aktivizačnej povinnosti zasahuje do samotného existenčného minima. Teda keď zasahuje do tej časti dávky, ktorej účelom je zabezpečenie základných životných podmienok nevyhnutných pre zachovanie ľudskej dôstojnosti. Inými slovami povedané, ak štát viaže zabezpečenie základných životných podmienok – čo je účelom poskytovanej dávky v hmotnej núdzi – na splnenie pracovnej aktivity, používa existenčnú odkázanosť osoby v hmotnej núdzi ako prostriedok na dosiahnutie požadovaného správania v podobe pracovnej aktivity.Materiálne minimum dôstojnej existencie sa teda neposkytuje bezpodmienečne z titulu ľudskej dôstojnosti, ale ide väčšmi o akúsi odmenu poskytovanú verejnou mocou za určité správanie.Už v roku 2014 považoval súd úpravu za hraničnú. Dnes je situácia nepriaznivejšia.Ústavný súd v náleze PL. ÚS 8/2014 vytýčil hranicu ústavnej prípustnosti, pod ktorú, podľa môjho názoru, súčasná právna úprava už klesla. Tento nález preto poskytuje priamu argumentačnú oporu pre vyslovenie nesúladu napadnutých ustanovení s Ústavou. Výška dávky síce medzičasom vzrástla na súčasnú sumu 89,70 eura mesačne, avšak tento nárast (v percentuálnom vyjadrení 45,6 %) zaostáva jednak za nárastom priemernej mzdy (z 858 eur v roku 2014 na 1620 eur v roku 2025, t. j. nárast o 88,8 %), minimálnej mzdy (z 352 eur v roku 2014 na 915 eur v roku 2026, t. j. nárast o 160 %) a dokonca aj za infláciou (52,2 % za obdobie od konca kalendárneho roka 2014 až do mája 2026) za rovnaké obdobie alebo dokonca aj kratšie obdobie.🔵Kolektívna sankcia ako pridružený problém odňatia dávky v hmotnej núdzi🔵Podľa môjho názoru osobitný ústavnoprávny problém predstavuje konštrukcia, podľa ktorej sa dávka znižuje za každého plnoletého člena domácnosti. Domácnosť je na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi posudzovaná ako celok. To znamená, že nesplnenie aktivizačnej povinnosti jedným členom domácnosti má priamy dopad na hmotné zabezpečenie ostatných členov, hoci tí sami akúkoľvek povinnosť porušiť nemohli, prípadne k jej porušeniu žiadnym spôsobom neprispeli.Ostatní členovia domácnosti sú tak fakticky degradovaní na objekt sankčného mechanizmu, čo je v rozpore nielen s ústavnoprávnym chápaním ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy, ale aj s rovnosťou ľudí v dôstojnosti podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy.Celé znenie stanoviska pre Ústavný súd: vop.gov.sk/wp-content/uploads/2026/10/Amicus_curiae_sulad_zakona_o_hmotnej_nudzi_12-10-2026.pdf #verejnyochrancaprav#ludskeprava #hmotnanudza ... See MoreSee Less

Photo

Kontaktujte nás

Vaše podnety posielajte na našu e-mailovú adresu podnet@vop.gov.sk. V prípade iných náležitostí nás kontaktujte prostredníctvom informačnej linky alebo e-mailom adresu sekretariátu.
Informačná linka
+421 232 363 701 +421 232 363 702
E-mailová adresa
sekretariat@vop.gov.sk podnet@vop.gov.sk
Kontakt pre médiá
+421 232 363 707 +421 911 707 122 tlacove@vop.gov.sk branislav.gigac@vop.gov.sk

Úradné hodiny:

PONDELOK – ŠTVRTOK

8.00 hod. – 11.30 hod.

12.00 hod. – 16.00 hod.

PIATOK

8.00 hod. – 12.00 hod.

Od 1.3.2026 boli úradné hodiny v piatok zmenené – prosíme, venujte pozornosť aktualizovaným časom uvedeným vyššie.

Adresa:

Kancelária verejného ochrancu práv
Grösslingová 35
811 09 Bratislava – Staré Mesto

IČO:

36064041