Zmeny v právnom postavení verejného ochrancu práv v Slovenskej republike

15.03.2006

Národná rada SR dňa 3. februára 2006 schválila návrhy Výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ktoré novelizujú právne postavenie verejného ochrancu práv v Slovenskej republike.

Odporučenie vypracovať návrh novelizácie právneho postavenia verejného ochrancu práv bol súčasťou polročnej správy, ktorú z vlastnej iniciatívy predložil verejný ochranca práv Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ešte v roku 2004. Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien sa stal predkladateľom návrhu novelizácie Ústavy SR a zákona o verejnom ochrancovi práv. Uvedenú iniciatívu výboru je možné jednoznačne považovať za vyvrcholenie veľmi dobrej spolupráce výboru a verejného ochrancu práv pri ochrane práv a slobôd fyzických a právnických osôb v Slovenskej republike.

Pri vypracovaní návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky a zákona o verejnom ochrancovi práv sa postupovalo s osobitou odbornou starostlivosťou s hlavným cieľom zabezpečiť účinnejšiu a efektívnejšiu ochranu práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb. Pokladom boli najmä praktická aplikácia právnej úpravy, preskúmavanie podnetov fyzických osôb a právnických osôb, konanie z vlastnej iniciatívy, v neposlednom rade poznatky a závery stretnutí ombudsmanov, osobitne ombudsmanov krajín V4, Medzinárodná charta efektívnosti ombudsmanov, Ústava Európskej únie, medzinárodné zmluvy a dohovory upravujúce ochranu ľudských práv a základných slobôd, ktoré boli podrobené analýze so súčasným rešpektovaním zachovania filozofie platnej právnej úpravy.

Medzi zmeny schválené Národnou radou Slovenskej republiky patrí najmä doplnenie verejného ochrancu medzi osoby oprávnené predložiť ústavnému súdu návrh na začatie konania v prípade zistenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že uplatnenie právnych predpisov môže ohroziť ľudské práva a základné slobody, možnosť verejného ochrancu práv podieľať sa na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb, povinnosť všetkých orgánov verejnej moci poskytnúť verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť, lehota do 20 dní na plnenie povinnosti orgánov verejnej správy poskytovať verejnému ochrancovi práv informácie vysvetlenia a stanoviská ku skutkových a právnym otázkam a plniť si ďalšie zákonné povinnosti, nakoľko práve od rýchlosti poskytnutia potrebných podkladov závisí jeden z prioritných cieľov, a to služba pre občana bez zbytočných prieťahov /verejný ochranca práv mal aj skúsenosť, keď ministerstvo mu zaslalo stanovisko až po roku a pol, a to po niekoľkých urgenciách/, povinnosť orgánov verejnej správy poskytovať potrebné spisy a doklady, ako aj vysvetlenie k veci aj v prípade, ak osobitný predpis obmedzuje právo nahliadať do spisov len pre vymedzený okruh subjektov, oznamovanie svojho stanoviska v prípade, ak opatrenia prijaté vo veci nadriadeným orgánom alebo vládou Slovenskej republiky považuje za nedostatočné priamo národnej rade alebo ňou poverenému orgánu, nakoľko verejný ochranca práv v  Slovenskej republike je typom parlamentného ombudsmana. Medzi náležitosti podnetu sa dopĺňa určenie orgánu verejnej správy, proti ktorému podnet smeruje a v prípade, ak sa netýka osoby, ktorá ho podala je nevyhnutné predložiť písomný súhlas dotknutej osoby alebo písomné plnomocenstvo vo veci z dôvodu ochrany a spracúvania osobných údajov. Ďalšie návrhy sa dotýkajú najmä procesnej činnosti.

Medzi pôvodne navrhované zmeny, ktoré si Národná rada Slovenskej republiky neosvojila patrí rozšírenie pôsobnosti verejného ochrancu práv na všetky práva a slobody fyzických a právnických osôb, a tým priblíženie sa k ochrane pred celou „maladministráciou“ /zlou správou/ obdobne ako v iných krajinách Európskej únie, právnické vzdelanie ako podmienku zvoliteľnosti verejného ochrancu práv a  vrátenie samostatnej kapitoly v štátnom rozpočte, ktoré by bolo možné považovať za potvrdenie ústavou danej nezávislosti verejného ochrancu práv.

Prijaté zmeny nadobudnú účinnosť dňa 1. apríla 2006.




Zobraziť všetky