العربية

Základné práva a slobody
 
Ústava Slovenskej republiky splnomocňuje verejného ochrancu práv, aby ako nezávislý orgán Slovenskej republiky chránil základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Rozsah a spôsob činnosti verejného ochrancu práv upravuje zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov.

Základné práva a slobody  upravené v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky Vám pre ľahšiu orientáciu pri podávaní podnetu v skratke uvádzame:


1. ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY (ČL. 14 - 25):

• spôsobilosť každého na práva („právo mať práva“);
• právo na život (napríklad problematika prerušenia tehotenstva, trestu smrti);
• nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia - môže byť obmedzená  v zákonom ustanovených prípadoch;
• zákaz mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu;
• osobná sloboda (napr. obmedzenie osobnej slobody – zadržanie  obvineného alebo podozrivého, väzba, ústavná zdravotnícka starostlivosť, skúmanie duševného stavu);
• zákaz nútených prác alebo služieb (výnimky zákon pripúšťa napríklad v prípade osôb vo výkone trestu odňatia slobody,  odsúdených na iný trest, vojakov, živelných pohrôm, pri ochrane života, zdravia, menších obecných služieb na základe zákona);
• právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena,  na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do rodinného a súkromného života;
• ochrana pred neoprávneným zhromažďovaním, uverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe;
• právo vlastniť majetok (ochrana vlastníctva, obmedzenie vlastníckeho  práva, dedenie, vyvlastnenie);
• nedotknuteľnosť obydlia (na vstup je potrebný súhlas toho, kto v ňom býva, sú stanovené aj výnimky, napríklad v prípade domovej prehliadky v trestnom konaní,  pri ochrane života, zdravia, majetku osôb, ochrany práv a slobôd iných, odvrátení závažného ohrozenia verejného poriadku);
• listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ, iných  písomností, ochrana osobných údajov;
• sloboda pohybu a pobytu, zákaz vyhostenia vlastného občana (zákon môže tieto slobody obmedziť, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody);
• sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, právo zmeniť náboženské vyznanie a vieru, verejne prejavovať svoje zmýšľanie, náboženstvo, vieru, zúčastňovať sa náboženských obradov, vyučovania náboženstva, organizácia cirkví (tieto práva je možné obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných);
• branná povinnosť, vojenská služba – nikto nemôže byť nútený k výkonu vojenskej služby, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním.

2. POLITICKÉ PRÁVA (ČL. 26 - 32):

• sloboda prejavu a právo na informácie, právo vyjadrovať svoje názory, vydávanie tlače, zákaz cenzúry, povinnosť orgánov verejnej moci informovať o svojej činnosti (tieto  práva môžu byť   zákonom obmedzené, ak ide o opatrenia  v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia    a mravnosti);
• petičné právo - právo obracať sa na štátne orgány a orgány  územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami, zákaz vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd, zákaz zasahovať petíciou do nezávislosti súdu;
• právo pokojne sa  zhromažďovať, zhromažďovanie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy (toto právo môže byť obmedzené v prípadoch zhromažďovania  na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,  ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu;
  
• právo slobodne sa združovať v spolkoch, spoločnostiach, združeniach, zakladať politické strany a hnutia (zákon môže tieto práva obmedziť, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných);
• právo občanov účasti na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom svojich zástupcov (volebné právo);
• právo občanov postaviť sa na odpor proti každému, kto by  odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv  a slobôd uvedených v Ústave Slovenskej republiky za podmienky, že činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.

3. PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN A ETNICKÝCH SKUPÍN (ČL. 33 - 34):

Občania tvoriaci v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny  majú právo:

• na všestranný rozvoj, najmä rozvíjať vlastnú kultúru, rozširovať a prijímať informácie v materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie;
• na vzdelanie v materinskom jazyku;
• používať ich jazyk v úradnom styku;
• zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.

Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu. Výkonom  uvedených práv nesmie dôjsť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.
 
4. HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA (ČL. 35 - 43): 

• právo na slobodnú voľbu povolania, prípravu naň, právo  podnikať, uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (sú prípustné zákonné podmienky a obmedzenia);
• právo občanov na prácu a primerané hmotné zabezpečenie tých občanov, ktorí toto právo nie z vlastnej viny nemôžu   vykonávať;
• právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, napríklad právo na odmenu za vykonanú prácu, ochranu pred svojvoľným prepúšťaním a diskrimináciou, právo na odpočinok po práci, dovolenku, kolektívne vyjednávanie, ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci;
• právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov (zakladanie a činnosť   odborových organizácií), právo na štrajk;
• právo na zvýšenú ochranu pri práci a osobitné pracovné podmienky (ženy, mladiství, zdravotne postihnuté osoby);
• právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa, pomoc v hmotnej núdzi;
• právo na ochranu zdravia, bezplatnú zdravotnú starostlivosť  na základe zdravotného poistenia, právo na zdravotnícke pomôcky  za zákonom stanovených podmienok;
• ochrana manželstva, rodičovstva, rodiny, osobitná starostlivosť o tehotné ženy, rodičovská výchova a starostlivosť;
• právo na vzdelanie;
• sloboda vedeckého bádania a umenia.

5. PRÁVO NA OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A KULTÚRNEHO DEDIČSTVA (ČL. 44 - 45):

•  právo na priaznivé životné prostredie;

• právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu

6. PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU (ČL. 46 - 50):

Medzi práva na súdnu a inú právnu ochranu patria napríklad:

• právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným postupom;
• právo obrátiť sa na súd  vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy;
• právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom;
• právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe;
• právo  na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi  alebo  orgánmi verejnej správy od začiatku konania za  podmienok ustanovených zákonom;
• právo na tlmočníka;
• neodňateľnosť   zákonnému  sudcovi;
• právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov;
• právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom;
• právo na to, aby ten, proti komu sa vedie trestné konanie, sa považoval za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu;
• právo obvineného,  aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu (právo na obhajobu);
• právo obvineného odoprieť výpoveď.

7. PRÁVO NA AZYL (ČL. 53):

• cudzincom   prenasledovaným  za uplatňovanie  politických práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore  so  základnými  ľudskými  právami  a slobodami.

Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú:

• NEODŇATEĽNÉ,
• NESCUDZITEĽNÉ, 
• NEPREMLČATEĽNÉ, 
• NEZRUŠITEĽNÉ.

Nikomu  nesmie  byť  spôsobená  ujma  na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.