Stanovisko Kancelárie verejného ochrancu práv ku kauze "zverejňovanie zväzkov ŠtB"

23.03.2005

Stanovisko Kancelárie verejného ochrancu práv zaslané Slovenskej televízii dňa 23. marca 2005:

Verejný ochranca práv trvá na svojom stanovisku zverejnenom na tlačovej konferencii dňa 21. marca 2005.

Na verejného ochrancu práv sa obrátil podávateľ podnetu, ktorý ho prosil o pomoc pri ochrane jeho základných práv a slobôd, nakoľko sa domnieva, že bolo porušené jeho ústavné právo na ochranu osobnosti, rovnako ako aj právo na ochranu pred neoprávneným zverejňovaním údajov o jeho osobe, a to zverejnením zväzkov ŠtB. Verejný ochranca práv na základe Ústavy SR a zákona o verejnom ochrancovi práv je povinný podieľať sa na ochrane základných práv a slobôd každého, kto sa domnieva, že tieto boli porušené.

Sprístupňovanie a zverejňovanie osobných údajov z informačného systému prevádzkovateľa (teda aj zo zväzkov ŠtB) bez písomného súhlasu dotknutých osôb sa podľa § 7 tohto zákona môže len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, ktorý obsahuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania, podmienky ich získavania a okruh dotknutých osôb– toto však zákon o pamäti národa neobsahuje.
Ak ústav pamäti národa sprístupňuje zväzok oprávnenému žiadateľovi (teda osobe, ktorej sa zväzok týka) podľa § 23 ods. 1 zákona o pamäti národa (názov je ochrana osobných údajov) „znečitateľní v kópii dokumentu dátum narodenia a bydlisko iných osôb a tiež aj všetky údaje o ich súkromnom a rodinnom živote, o ich trestnej činnosti, zdraví a majetkových pomeroch. Keď je sprístupňovaným dokumentom personálny (kádrový) spis príslušníka bezpečnostnej zložky, znečitateľnia sa v ňom tiež všetky údaje o osobách stojacich mimo služobnej a verejnej činnosti príslušníka.“
Ako postupovať pri ochrane osobných údajov pri zverejnení celých zväzkov ŠtB (čo je nepochybne viac ako len sprístupnenie) zákon o pamäti národa neupravuje.
Prechodné ustanovenia zákona o ochrane osobných údajov upravujú, že ak osobitný zákon neobsahuje predpísané náležitosti (hlavne zoznam osobných údajov) môžu prevádzkovatelia spracúvať bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie ustanoveného účelu spracúvania do 31. 12. 2005. Preto otázka znie, či na dosiahnutie účelu spracúvania, teda zverejnenia zväzkov dátum narodenia bolo alebo nebolo potrebné zverejniť. Podľa nášho názoru nebolo.

Otázkou nie je, či zverejňovať zväzky alebo nie, ale či tak robíme v súlade s právnymi predpismi, preto vyjadrenie verejného ochrancu práv na tlačovej konferencií dňa 21. marca 2005 bolo aj to, že je potrebné sprecizovať zákon o pamäti národa, tak aby spĺňal náležitosti osobitného zákona, a to ustanovenia §7 ods.6 zákona o ochrane osobných údajov.

K stanovisku Úradu na ochranu osobných údajov zo dňa 22. marca 2005 uvádzame, že verejný ochranca práv nebol v časovej tiesni a mal možnosť sa podrobne oboznámiť s týmto problémom.

Do pozornosti dávame aj § 7 ods.7 zákona o ochrane osobných údajov: „ Ten, kto mieni zverejniť osobné údaje dotknutej osoby, nesmie svojím konaním neoprávnene zasahovať do práva na  ochranu jej osobnosti a  súkromia; ich zverejnenie nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutej osoby.“






Zobraziť všetky