Spoluvlastníctvo - otázky a odpovede

17.03.2005

1. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ")umožňuje, aby vec bola v  spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Aké formy spoluvlastníctva OZ rozlišuje?

O spoluvlastníctve hovoríme vtedy, ak vlastníctvo k tej istej veci patrí dvom alebo viacerým osobám. Spoluvlastníctvo vzniká na základe tých istých právnych skutočností ako vlastnícke právo, čiže na zmluvnom základe, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných právnych skutočností. Občiansky zákonník upravuje dve formy spoluvlastníctva – podielové a bezpodielové, môže však dôjsť aj ku kombinácii oboch uvedených foriem.

Podstatným znakom podielového spoluvlastníctva je spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci ideálnu mieru účasti spoluvlastníka na právach a  povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo je charakteristická bezpodielovosť spoluvlastníckych podielov a  na rozdiel od podielového spoluvlastníctva môže vzniknúť len medzi manželmi.


2. Charakteristickým znakom podielového spoluvlastníctva je teda podiel, vyjadrujúci mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a  povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Akými zásadami sa riadia vzťahy spoluvlastníkov pri hospodárení zo spoločnou vecou?

Spoluvlastnícky podiel vyjadruje ideálnu mieru účasti každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, nie je ho možné chápať ako určitú reálne určenú časť spoločnej veci. Najčastejším spôsobom, ktorým sa určuje výška spoluvlastníckych podielov je dohoda, takouto dohodou je napr. dohoda o  spoločnej kúpe veci, zmluva o výstavbe domu. Spoluvlastníctvo však možno určiť aj jednostranným právnym úkonom – závetom. Právnym predpisom je výška spoluvlastníckeho podielu determinovaná najčastejšie pri dedení viacerých dedičov zo zákona, ak je predmetom dedičstva tá istá vec. Podľa OZ však platí, že ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

O spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou rozhodujú predovšetkým spoluvlastníci sami, pričom pri rozhodovaní sa uplatňuje väčšinový princíp, čiže o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Ak o hospodárení so spoločnou vecou rozhodli spoluvlastníci s väčšinovým podielom, platí ich rozhodnutie a  ostatní, menšinoví, sa mu musia podrobiť aj bez súdneho rozhodnutia. To neplatí, ak ide o  dôležitú zmenu spoločnej veci, kedy môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o takejto zmene rozhodol súd. Kedy ide o  dôležitú zmenu veci treba posudzovať individuálne, v  zásade však možno konštatovať, že takouto zmenou je zmena, ktorá sa týka zmeny samotnej podstaty spoločnej veci, napr. premena záhrady na stavebný pozemok, zásadná prestavba nehnuteľnosti a pod.

OZ preferuje dohodu spoluvlastníkov ohľadne hospodárenia so spoločnou vecou, nevylučuje však, aby táto otázka bola predmetom súdneho konania v  prípadoch, ak došlo k rovnosti hlasov, nedosiahla sa väčšina hlasov alebo dohoda alebo rozhodla väčšina, ale ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, s ktorou prehlasovaná menšina nesúhlasí. Z procesného hľadiska majú tieto žaloby určujúci charakter.


3. Aký právny režim sa uplatňuje, pokiaľ ide o práva a povinnosti všetkých spoluvlastníkov vo vzťahu k tretím osobám týkajúce sa spoločnej veci?

Pokiaľ ide o  práva a  povinnosti spoluvlastníkov týkajúce sa celej veci vo vzťahu k tretím osobám, platí, že z  právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. To znamená, že právne úkony ohľadne celej veci zakladajú solidárne práva a  záväzky pre všetkých účastníkov spoluvlastníckeho vzťahu, čiže každý zo spoluvlastníkov môže požadovať, aby mu škodca nahradil celú škodu na spoločnej veci a  naopak, zo záväzku týkajúceho sa spoločnej veci môže veriteľ požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek spoluvlastníka.


4. Má spoluvlastník nejaké obmedzenia v  disponovaní so svojím spoluvlastníckym podielom?

Podielový spoluvlastník má tie isté práva a  povinnosti ako vlastník, s tým obmedzením, že rovnaké práva a  povinnosti k spoločnej veci patria aj ostatným spoluvlastníkom. Právo disponovať so spoluvlastníckym podielom prislúcha každému spoluvlastníkovi. Zmluvná voľnosť spoluvlastníka je však určitým spôsobom obmedzená, pretože OZ ustanovuje, že ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú ostatní spoluvlastníci predkupné právo. Toto neplatí len v tom prípade, ak spoluvlastník svoj podiel prevádza blízkej osobe, teda napr. dieťaťu, súrodencovi, manželovi, rodičovi.

Ak spoluvlastník zamýšľa svoj podiel previesť na iné než blízke osoby, prípadne na niektorého zo spoluvlastníkov, musí najskôr svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom (zákonné predkupné právo, ktoré vzniká zároveň so vznikom podielového spoluvlastníctva). Predkupné právo má povahu vecného práva a  pôsobí aj voči právnemu nástupcovi kupujúceho. Ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a  svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho najskôr ponúkol ostatným spoluvlastníkom, je právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, relatívne neplatný, čo znamená, že oprávnení spoluvlastníci sa môžu v  zákonnej premlčacej lehote neplatnosti tohto úkonu dovolať na súde. Ak povinný spoluvlastník prostredníctvom ponuky ponúkne ostatným spoluvlastníkom svoj podiel, títo sa majú predovšetkým dohodnúť o  výkone predkupného práva, ak sa nedohodnú, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.


5. Akým spôsobom sa dá zrušiť podielové spoluvlastníctvo?

Zrušenie podielového spoluvlastníctva je aktuálne najmä v prípadoch, ak tento inštitút vznikol inak ako dohodou spoluvlastníkov, pôjde najmä o  spoluvlastníctvo, ktoré vzniklo na základe rozhodnutí o dedičstve. Pri zániku podielového spoluvlastníctva vychádza právna úprava zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.

OZ preferuje dohodu spoluvlastníkov o  zrušení a  vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom pokiaľ ide o  spôsob vyporiadania, OZ ponecháva spoluvlastníkom voľnosť usporiadať si vzájomné vzťahy podľa svojej potreby a  záujmov. Dohoda má však riešiť vzťah všetkých spoluvlastníkov k veci ako celku a jej účastníkmi musia byť všetci spoluvlastníci. Na základe takejto dohody môže vzniknúť buď nový spoluvlastnícky vzťah alebo nový vlastnícky vzťah. Ak nemala dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Porušenie tejto povinnosti však nemá za následok neplatnosť dohody, pričom vydania takéhoto potvrdenia sa možno domáhať aj v súdnom konaní žalobou o nahradenie vôle.

Ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť, dohoda o vyporiadaní musí mať písomnú formu a možno ju chápať ako zmluvu o prevode vlastníckeho práva, pričom na vznik vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti sa vyžaduje jej vklad do katastra nehnuteľností.

V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že ak je predmetom dohody poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, treba rešpektovať opatrenia proti drobeniu pozemkov vyplývajúce zo zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov, pozemok menší ako 2000 m2, ak ide o  poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5000 m2, ak ide o lesný pozemok.

Osobitný právny režim sa viaže na pozemkové spoločenstvá, ktorých vznik, právne postavenie, hospodárenie a  zánik upravuje zákon č. 181/1995 Z. z. o  pozemkových spoločenstvách. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiťa vyporiadať podľa osobitných predpisov, ktorým je Občiansky zákonník.

Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Dôvodom pre podanie takéhoto návrhu býva spravidla skutočnosť, že medzi spoluvlastníkmi došlo k nezhode ohľadne hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní. V konaní o  zrušení a  vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd musí spoľahlivo zistiť okruh spoluvlastníkov a výšku ich podielov, pričom ide o konanie, v  ktorom súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania. OZ upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné.


6. Aké sú teda tieto spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a ich poradie?

Prvým spôsobom je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, ktoré prichádza do úvahy len vtedy, ak je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný, teda napr. reálne deliteľný pozemok, ktorého rozdelenie sa uskutoční na základe geometrického plánu. Ak ide o  stavbu, jej reálne rozdelenie treba posudzovať v  súlade so stavebným zákonom, teda treba dbať o  to, aby reálnym rozdelením vzniknuté časti boli samostatnými vecami, pričom okrem možnosti reálneho rozdelenia treba zvážiť aj skutočnosť do akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci – určitými stavebnými úpravami.
Pri reálnom rozdelení veci OZ pripúšťa možnosť zriadenia vecného bremena k novovzniknutej nehnuteľnosti v  prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti, spravidla pôjde o využitie zariadenia, ktoré bolo vybudované za účelom lepšieho využitia celej, pôvodne nerozdelenej nehnuteľnosti (spoločná studňa, kanalizácia a pod.), ktoré sa v rámci rozdelenia dostalo do výlučného vlastníctva jedného z  pôvodných spoluvlastníkov.

Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Súd napríklad zisťuje bytovú odkázanosť účastníkov konania, kto zo spoluvlastníkov spornú nehnuteľnosť užíval a  pod. Primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci, treba ju chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci. Primeranosť ceny bude závisieť aj na dopyte a  ponuke v danom mieste a  čase. Primeranú náhradu určuje súd, pričom nevychádza len z  odbornej znaleckej mienky, ale aj z  informácií orgánu miestnej správy, realitných kancelárií, u informácií účastníkov, pričom zohľadní atraktívnosť lokality a  účel, na ktorý nehnuteľnosť slúži. Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom však je, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí.

Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Výťažok z predaja sa rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.

Môže však dôjsť k situácii, keď súd z  dôvodov hodných osobitného zreteľa zamietne návrh na zrušenie a  vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a núti tak spoluvlastníka proti jeho vôli zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Týmito dôvodmi môže byť napr. vysoký vek odporcu, jeho zdravotný stav a  pod. Táto skutočnosť však nie je prekážkou, aby sa v  budúcnosti, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, takémuto návrhu vyhovelo.


7. Osobitnou formou podielového spoluvlastníctva je aj spoluvlastníctvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome k spoločným častiam, spoločným zariadeniam a príslušenstvu domu. Ako sú upravené ich vzájomné vzťahy?

Táto forma spoluvlastníctva je upravená v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom ide o  spoluvlastníctvo, ktoré si vlastníci bytov často ani neuvedomujú, resp. mu nepripisujú zásadný význam. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo, ale aj povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať o spoločných častiach, spoločných zariadeniach, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku bytov a nebytových priestorov v dome. Pri hlasovaní sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak.
Tieto právne vzťahy sú aktuálne najmä pri prestavbách a rekonštrukciách bytov, pri ktorých sa zasahuje do nosných konštrukcií domu alebo do rozvodných stúpačiek, ktoré sú práve predmetom spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Stavebník preto potrebuje súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov s takýmto zásahom, pričom všetci vlastníci sú taktiež účastníkmi stavebného konania.


8. Druhou formou spoluvlastníctva je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), ktoré vzniká zároveň so vznikom manželstva. Čo všetko môže byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a čo je z neho vylúčené?

Inštitút BSM je základnou úpravou majetkových vzťahov medzi manželmi a je v ňom vyjadrené rovnaké právne postavenie manželov po stránke hospodárskej. Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva, miera účasti manželov na právach a  povinnostiach vyplývajúcich z  BSM nie je vyjadrená podielmi. Keďže môže vzniknúť len medzi manželmi, jeho existencia je závislá na existencii manželstva.

Pri vymedzení rozsahu BSM sa vychádza zo zásady, že do tohto majetkového spoločenstva majú patriť veci, o nadobudnutie ktorých sa pričinili obaja manželia. Veci, ktoré každý z manželov nadobudol pred uzavretím manželstva, do BSM nepatria, a to ani v prípade, ak ich užívajú obaja manželia. Do zákonného BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Hlavným zdrojom BSM sú predovšetkým príjmy a úspory z pracovného alebo iného obdobného pomeru, z  podnikania, príjmy zo sociálneho poistenia, výhry z lotérií, výherných vkladných knižiek, plnenia z poistnej zmluvy, plnenia vyplatené z titulu náhrady škody a pod. Pri všetkých príjmoch manželov platí zásada, že príjem sa stane predmetom BSM, až keď ho oprávnený manžel prevzal (nárok na vyplatenie príjmu nepatrí do BSM).


9. Okrem zákonného bezpodielového spoluvlastníctva, OZ umožňuje aj tzv. modifikované bezpodielové spoluvlastníctvo. Čo tejto pojem zahŕňa?

OZ umožňuje, aby si manželia dohodou upravili BSM iným spôsobom, než aký vyplýva zo zákonnej úpravy, takouto dohodou si však môžu upraviť len rozsah BSM, teda buď ho rozšíriť alebo zúžiť. Odlišne od zákonnej úpravy si môžu manželia upraviť aj správu spoločného majetku (napr. že spoločný majetok bude spravovať len jeden z nich) a môžu sa dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. V takomto prípade každý z manželov za trvania manželstva nadobúda veci do svojho výlučného vlastníctva, s ktorým bude môcť voľne disponovať a až ku dňu zániku manželstva sa veci spôsobilé byť v  BSM stávajú jeho predmetom. O  týchto dohodách platí, že musia byť uzatvorené vo forme notárskej zápisnice, počas manželstva a len do budúcnosti.

10. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa viaže na existenciu manželstva. Sú však aj okolnosti, kedy môže BSM zaniknúť aj počas trvania manželstva.

Na návrh niektorého z  manželov môže súd BSM zrušiť vtedy, ak sú na to závažné dôvody, najmä ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom. Tieto dôvody zákon bližšie nešpecifikuje, posudzujú sa vždy podľa okolností konkrétneho prípadu, mohlo by ním byť chovanie jedného z manželov, prejavujúce sa v nehospodárnom nakladaní s majetkom na úkor rodiny, ničenie spoločného majetku a pod.

Súd na návrh zruší BSM v prípade, keď jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť (podľa živnostenského zákona). Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja, návrh môže podať ktorýkoľvek z nich.

Ak BSM za trvania manželstva zaniklo, môže sa obnoviť len rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov, za predpokladu, že manželstvo trvá.


11. Aké sú zásady hospodárenia s majetkom patriacim do BSM?

Manželia ako bezpodieloví spoluvlastníci majú v podstate tie isté práva ako individuálni vlastníci s tým rozdielom, že vykonávajú všetky tieto práva a povinnosti spoločne a ich účasť nie je vymedzená podielmi. Manželia užívajú vec spoločne, pričom zákon predpokladá, že dohodnú na určitom spôsobe užívania. Takáto dohoda nevyžaduje žiadnu predpísanú formu, môže mať aj konkludentný charakter.

Právu užívania vecí, tvoriacich predmet BSM, zodpovedá povinnosť manželov hradiť náklady na veci vynaložené alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Tieto náklady sú vynakladané spravidla v peniazoch, nie je však vylúčené, že budú predstavovať i hodnotu práce vynaloženej na udržiavanie a zachovanie vecí.

Bežné veci, týkajúce sa spoločných vecí, môže vybavovať každý z  manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Pri posudzovaní čo možno považovať za bežnú vec, treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na povahu a  hodnotu veci, na účel, ktorému vec slúži a pod. Za bežnú vec možno považovať napr. zaobstarávanie každodenných nákupov, bežného ošatenia, platenie poplatkov a  pod. Za bežnú vec však nemožno považovať napr. darovanie nehnuteľnosti, poskytnutie daru, ktorý nemá len nepatrnú hodnotu a pod. Ak ide o vybavovanie inej než bežnej veci, je na platnosť právneho úkonu potrebný súhlas oboch manželov (nie je potrebný aj spoločný právny úkon). Ak súhlas nebol udelený, či už písomne, ústne, mlčky, právny úkon je relatívne neplatný, čo znamená, že je považovaný za platný, dokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Treba podotknúť, že z  právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. Právo obrátiť sa na súd majú manželia počas trvania manželstva a zostáva im zachované aj po zániku manželstva, dokiaľ nedošlo k vyporiadaniu BSM a stále plynie trojročná lehota na podanie návrhu na jeho vyporiadanie.

12. Má podnikanie jedného z manželov dosah na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov?

Ako už bolo spomínané, oprávnenie na podnikateľskú činnosť jedného z manželov je dôvodom na podanie návrhu na zrušenie BSM za trvania manželstva.

Pokiaľ BSM trvá, zákon zabezpečuje ochranu záujmov druhého manžela tým, že ustanovuje, že na použitie majetku v BSM potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním však už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

Treba spomenúť aj tú skutočnosť, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i  z  majetku patriaceho do BSM. Druhý manžel, ktorý nie je dlžníkom, je teda povinný strpieť uspokojenie pohľadávky z BSM.


13. Zánikom manželstva zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo. Aké sú zásady jeho vyporiadania?

Vyporiadanie SBM vlastne predstavuje rozdelenie spoločného majetku a  usporiadanie vzájomných nárokov vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva. K vyporiadaniu BSM môže dôjsť dohodou, súdnym rozhodnutím alebo uplynutím doby.

OZ uprednostňuje dohodu bývalých manželov o  vyporiadaní. Ak dôjde k takejto dohode, manželia sú povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sú predmetom vyporiadanie nehnuteľnosti, dohoda musí mať písomnú formu a  vkladá sa do katastra nehnuteľností. Existencia platnej dohody o  vyporiadaní BSM je prekážkou vyhoveniu návrhu na jeho vyporiadanie súdnym rozhodnutím.

Ak sa dohoda nedosiahne, každý z manželov môže požiadať, aby vyporiadanie vykonal súd, ktorý je viazaný návrhmi účastníkov konania. Súd zisťuje čo je predmetom BSM, pričom vyporiadanie sa musí týkať všetkého majetku, ktorý patril do BSM a  ktorý ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku.

Treba si uvedomiť, že právo manželov na vyporiadanie BSM dohodou alebo súdnym rozhodnutím je časovo obmedzené, a  to tromi rokmi odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Ak sa v rámci tejto lehoty BSM nevyporiadalo dohodou, ani niektorý z manželov nepodal návrh na súd, nastáva vyporiadanie zo zákona. Platí nevyvrátiteľná domnienka, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach (ktoré výlučne neužíval niektorý z manželov) a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.


14. Aké zásady sa uplatňujú pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva?

Určujúcou zásadou je zásada rovnosti podielov. Rovnako platí, že v  rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, podieľajú sa aj na spoločných dlhoch. Súd i bez návrhu prihliada na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z  manželov a  na návrh oprávneného manžela prihliada na to, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok zo svojich výlučných prostriedkov. Ďalej sa prihliada na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.




Zobraziť všetky