Reakcia na článok „Úrady na postihnutých nemyslia“, zverejnený v denníku SME

28.02.2005

Kancelária verejného ochrancu práv uvádza k článku nasledovnú reakciu:

„Pani Gričová sa obrátila na Kanceláriu verejného ochrancu práv v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám so žiadosťou o sprístupnenie informácie o opatreniach Kancelárie verejného ochrancu práv pri zabezpečení bezbariérovosti úradu a to aj v súvislosti s otváraním regionálneho pôsobiska verejného ochrancu práv vo Veľkom Krtíši.

Kancelária verejného ochrancu práv v zákonnej lehote žiadosti vyhovela a poskytla žiadateľke úplné informácie o problémoch s umiestnením sídla kancelárie v štátnej budove, o snahách verejného ochrancu práv a vedenia kancelárie o získanie vhodnej budovy a zodpovedajúcich priestorov od počiatkov činnosti až po súčasnosť i o podmienkach pôsobenia verejného ochrancu práv v regiónoch Slovenska.(1/) (z dôvodu objektivity zverejňujeme i  celý text listu).

Nie je teda pravdou, že v Kancelárii verejného ochrancu práv sa na postihnutých občanov nemyslí, ako uvádza názov článku. Práve naopak je to jeden z dôvodov, ktoré potvrdzujú potrebu vyčlenenia štátnej budovy pre orgány štátu a úsilie verejného ochrancu práv smerujúce k zabezpečeniu vhodnej budovy i snahy o úpravy priestorov i v prenajatej časti budovy súčasného sídla sú nespochybniteľné. Nie je možné sa samozrejme stotožniť ani s vyjadrením ako: „nemali sa tam teda sťahovať“. Pri takomto prístupe by úrad verejného ochrancu práv nemohol do súčasnej doby reálne fungovať a ťažko by sa podarilo vybaviť viac ako 5000 podnetov a poskytnúť vyše 8000 právnych usmernení. Prístup Kancelárie verejného ochrancu práv a jej zamestnancov k postihnutým občanom je zrejmý nielen z už spomínaného zriaďovania regionálnych pôsobísk verejného ochrancu práv pre všetkých, ktorým cesta do Bratislavy môže spôsobovať problémy, ale najmä z vybavovania ich podnetov, ktorým je v kancelárii venovaná zvláštna pozornosť a úsilie o včasné vybavenie. S povinnosťou štátu zabezpečiť bezbariérovosť úradov sa však plne stotožňujeme. Na záver považujeme za potrebné opätovne zdôrazniť, že napriek určitej „provizórnosti“ priestorov sídla Kancelárie verejného ochrancu práv, ktoré nedokážeme v súčasnej dobe ovplyvniť, môžeme aj osobám s ťažkým telesným postihnutím zabezpečiť prístup k verejnému ochrancovi práv. Skutočný záujem o túto skupinu obyvateľstva podčiarkujeme i tým, že následne po sprístupnení informácie a navštívení internetovej stránky Centra samostatného života sme ihneď listom opätovne kontaktovali pani Gričovú za účelom opravy tu uvádzaných kontaktných údajov na Kanceláriu verejného ochrancu práv, ktoré nezodpovedali skutočnosti a zaslaním informačných materiálov o činnosti verejného ochrancu práv.


1/ Podrobnosti o problémoch pri umiestňovaní sídla Kancelárie verejného ochrancu práv i v „Správe o činnosti verejného ochrancu práv za obdobie od 27.marca 2002 do 28.februára 2003, str.3 a nasl. (na www.vop.gov.sk, v časti „Aktivity – Správy o činnosti“)

Zdroj: Denník SME v stredu 23. februára 2005 zverejnil článok, v ktorom cituje Ľudmilu Gričovú z Centra samostatného života, ktorá sa vyjadruje k zabezpečeniu bezbariérovosti úradov.




Zobraziť všetky