Prípad samovraždy a porušenia práv v Denníku N

24.08.2015

Redaktorka Denníka N Monika Tódová sa vo vydaní z pondelka 24. augusta venovala prípadu tragickej samovraždy 14-ročného Martina. Tento prípad preskúmavala aj verejná ochrankyňa práv a konštatovala zásah do základných práv chlapca aj jeho rodičov.

Škola nepostupovala v najlepšom záujme dieťaťa, nevypočula jeho názor a  nevenovala mu žiadnu pozornosť, a napriek tomu, že v tomto prípade išlo o  jasný exces v správaní, inak slušného žiaka, neprivolala do školy jeho rodičov. Štátna školská inšpekcia svojím postupom v rozpore so zákonom o  sťažnostiach zároveň porušila základné právo chránené ústavou, podľa ktorého má každý právo obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.

Reportáž si môžete prečítať TU.

Úplné znenie reportáže si tí, ktorí nemajú prístup k digitálnemu obsahu denníka, môžu prečítať tu:

Prípad samovraždy, na ktorý by mali pamätať všetky školy

Bezproblémový žiak v Žiline nevydržal provokovanie a udrel mladšieho žiaka. Učiteľky ho potrestali. Keď prišli domov rodičia, našli Martina obeseného na kľučke dverí. Po tri a pol roku od Martinovej smrti ombudsmanka Jana Dubovcová povedala, že škola pochybila a úrady sa k rodičom správali nadradene, bez ambície čin riadne vyšetriť.

Ak píšete o smrti dieťaťa, je ťažké nepredstavovať si, čo prežívajú jeho rodičia. Máte jediného veselého syna. Keď sa stal súčasťou vašej domácnosti, mali ste už 35, dlho ste naňho čakali a žijete len preňho. Má štrnásť rokov, rád športuje a v škole s ním nie sú problémy.

Tri týždne pred Vianocami prídete domov z práce a syn je mŕtvy v detskej izbe. Obesený na kľučke dverí.

Rodičia hovoria, že to, čo po smrti Martina Klačka robili úradníci a štátni zamestnanci v Žiline, im pripomína mafiánsky film, v ktorom sa každý s každým pozná. Ako keby si hrôzu, ktorú prežili, nevedel nikto ani na chvíľu predstaviť.

Žijem, aby sa to nezopakovalo

Klačkovci bývajú v žilinskom paneláku. „Toto nie je život, toto je prežívanie,“ hovorí Jarmila Klačková, matka nebohého Martina. Opisuje tri roky každodenného boja s úradmi.

„Dopisovanie, ponižovanie, prosenie, nadávanie. To, čo majú policajti na dverách – pomáhať a chrániť, je výsmech ľuďom,“ rozpráva zúfalá matka a nechápe, ako sa takto môžu správať ľudia, keď ide o smrť dieťaťa.

„Viem, že Maťkovi to už život nevráti, ale nemôžem dopustiť, aby sa to stalo ďalším deťom. Učitelia to nezvládajú. Nielen policajti by mali robiť psychologické testy, ale aj učiteľky,“ vysvetľuje, prečo to nevzdala.

Primeraný trest

Čo sa vlastne stalo? Podľa rodičov v škole existoval dlhodobý konflikt medzi piatakmi a deviatakmi. Piatak Alex sústavne provokoval ich Martina. Rok pred tragickou udalosťou sa vraj pred školou pobili.

Martin o tomto chlapcovi hovoril aj otcovi, keď ho stret­li na lyžovačke. Vraj mu často bezdôvodne nadával. Provokovať ho mal Alex aj v piatok v decembri 2011. Martin to nevydržal a tak ho kopol, že mu vyrazilo dych.

Učiteľky sa zľakli, ratovali ho. A pustili sa do Martina. Nikto presne nevie, ako ho karhali, nadávali mu, varovali ho, čo všetko mu teraz hrozí. Robili to pred ostatnými deťmi, nejaký čas s pedagógmi strávil osamote.

Ako posledná s ním mala hodinu Jana Frívalská. Do zošita mu zapísala dlhú poznámku. Sú dohady, čo všetko mu vytkla osobne. Psychicky ho ponižovala, posmievala sa mu a neustále mu pred ostatnými dohovárala, písali na políciu rodičia.

Keď Martin odchádzal zo školy, spolužiakov sa ešte spýtal, či mu pôjdu svedčiť, keby to bolo nevyhnutné. Potom sa doma obesil.

Prípad vyšetrovala polícia a po dvoch mesiacoch ho ukončila s tým, že za jeho smrť nikto nenesie zodpovednosť. Uzavrela to bez toho, že by vypočula spolužiakov. Učiteľky, okrem Frívalskej ešte triedna Miriam Jamborová a Ľudmila Mrázovská, ktorá mala dozor na chodbe, podľa polície Martinovi dohovárali, že konflikty sa nemôžu riešiť fyzicky, hovorili mu, čo všetko mu hrozí, „a bolo to mienené aj ako výstraha pre ostatných žiakov“.

Frívalská pred vyšetrovateľom akýkoľvek psychický teror poprela a povedala, že nevie, prečo sa obesil. Podľa jej názoru to, čo sa dialo v deň nešťastia v škole, s tým súvisieť nemohlo. Tvrdila, že Martin nebol taký, že by sa učiteľov bál a oni mu nedohovárali spôsobom, že by musel konať, ako konal. „To je absolútny nezmysel,“ opisuje výpoveď učiteľky vyšetrovateľ v policajnom uznesení.

Pred policajtom načrtla aj svoju verziu, čo sa mohlo v ten deň udiať: „A to vraj, že sa ‚vešal‘, teda že si uberal kyslík, a tak sa dostával do euforických stavov. To počula. Údajne ich bolo viac, čo to robili, ale ona to len počula. Tiež uviedla, že Martin Klačko bol žiak, ktorý mal rád život, preto by si také niečo úmyselne nespravil. Skôr sa jej to zdá ako nešťastná náhoda. Predmet trestného oznámenia považuje za číre ohováranie.“

Vyšetrovateľ napísal, že ak by aj Martin spáchal samovraždu v súvislosti s tým, ako sa k nemu zachovali v škole, učiteľky „nevedeli, že taký následok spôsobiť môžu a vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť ani nemohli“.

Čo hovorí zákon

Školský zákon hovorí, že ak žiak správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných alebo narúša výchovu, riaditeľ školy môže použiť ochranné opatrenie, ktorým je okamžité vylúčenie žiaka z výchovy, umiestnenie žiaka do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca.

Zákon pokračuje, že riaditeľ bezodkladne privolá zákonného zástupcu. To škola v prípade Martina Klačka neurobila, rodičov o konflikte ich syna hneď neinformovala.

Polícia sa v tomto prípade odvolala na odbor školstva mesta Žilina, ktorý nezistil pochybenie školy, ani učiteľov. Podľa mesta toto nebola situácia, kedy by bolo treba volať rodičov. Školy to zrejme ani často nerobia.

Primátor mesta Igor Choma (Smer) pritom krátko po Martinovej smrti a po tom, čo hovoril so spolužiakmi Martina, v televízii Joj vyhlásil: „Nie som vyšetrovateľ, ale z toho, čo chlapci povedali, naozaj majú názor, že učiteľka sa nesprávala tak, ako sa učiteľka správať má.“ Žiaci boli podľa ich výpovedí z učiteľky zhrození a jej správanie sa im nepáčilo.

Obvinili matku

K výsluchu spolužiakov došlo až po tom, čo na Jarmilu Klačkovú podala trestné oznámenie učiteľka Frívalská, ktorá Martinovi zapísala poznámku. Prekážalo jej, že ju Martinova mama nazvala vrahyňou svojho syna.

Polícia matku chlapca obvinila z ohovárania. Prokuratúra stíhanie zastavila a vec sa mala riešiť ako priestupok. Keďže premeškali lehotu, Klačková nebola potrestaná.

„Ľutovala som, že sa to nedostalo na súd, lebo tam by to bolo verejné, museli by zavolať svedkov a nešlo by to tak ľahko tutlať,“ hovorí matka. Dnes si vyčíta, že Martina nepočúvala, keď sa jej na túto učiteľku sťažoval.

„Povedala som mu, nech to nechá tak, že nikdy nevyhrá, že učiteľov si treba vážiť. Nikdy som sa ho nezastala. Myslela som si, že učitelia sú stále takí, ako keď som ja bola malá, mali autoritu.“

Návštevy u ministrov

Nasledovali sťažnosti rodičov na školskú inšpekciu, žiadosti o prijatie u ich pracovníkov. Narážali na odmietnutia a odpovede, že škola nič neporušila.

Rodičia sa dostali až k ministrovi školstva Dušanovi Čaplovičovi, bolo to však len pár dní pred jeho odchodom z funkcie. V júni ich prijal súčasný minister Juraj Draxler, rodičom na podľa ministerstva emotívnom stretnutí vyjadril úprimnú sústrasť a sľúbil, že sa na prípad pozrie.

Ani ten s prípadom nepohol, po stretnutí s hlavnou štátnou inšpektorkou Vierou Kalmárovou a „po dôkladnom preskúmaní situácie dospeli k tomu, že v tomto momente sa s prípadom už ďalej pohnúť nedá,“ napísala Denníku N hovorkyňa ministra Beáta Dupaľová-Ksenzsighová.

Inšpektori zo Žiliny už podľa ministerstva totiž vykonali na škole kontrolu, aj napriek tomu, že tam už konali orgány činné v trestnom konaní. „Nemuseli to teda urobiť, ale urobili, na mieste však nezistili nedostatky, na ktoré manželia Klačkovci poukazujú, a uzniesli sa, že prítomní pedagógovia konali v danej situácii správne.“

Draxler ešte navrhol znovu vypočuť žiakov, školská inšpekcia však už na to nemá oprávnenie, lebo študujú inde. Pred takmer štyrmi rokmi boli deviataci.

Škola podľa ministerstva nemusela ani zavolať rodičov, keď sa incident stal, hoci v zákone táto povinnosť je. Podľa ministerstva sa však toto ustanovenie má využívať, len ak ide o pretrvávajúce agresívne správanie žiaka, ktoré bráni ostatným vo vzdelávaní, čo sa na tento prípad nevzťahovalo.

Inšpekcia pripojila aj genézu prípadu, kde popisuje stretnutie matky s Beatou Ftorkovou a Adrianou Mičudovou zo Školského inšpekčného centra v Žiline:

„Vystupovala veľmi emotívne a požadovala, aby Štátna školská inšpekcia vyvodila dôsledky voči učiteľkám, ktoré zapríčinili smrť jej syna. Školské inšpektorky sa snažili matku nebohého žiaka upokojiť.“ Inšpekcia tvrdí, že matku prijali deň po tom, ako sa telefonicky objednala. Jarmila Klačková sa pritom pokúšala hovoriť s nimi niekoľkokrát, ale odmietali ju s tým, že nemajú čas. Stretnutie prebehlo až po tom, čo neohlásene „vtrhla“ do kancelárie.

Inšpekcia v chronológii napísala aj to, že „pre objektívne posúdenie veci je potrebné uviesť, že Martin Klačko sa už v minulosti dopustil šikanovania spolužiaka na invalidnom vozíku, ktorému sa okrem iného vyhrážal, že ho pustí dolu schodmi“.

Tesne po tom, čo sa tragédia stala, pritom triedna učiteľka Jamborová vypovedala, že Martin bol bezproblémový žiak a nikdy predtým nemal žiadny podobný konflikt.

Psychológ: Učiteľ má mať žiaka rád

Krátko po Martinovej smrti hovoril s jeho spolužiakmi psychológ Dušan Grúň z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.

„Niektorí hovorili o svojich pocitoch zbytočnosti, že ešte na ďalšej hodine pani učiteľka Martina karhala. Pre niektorých to bolo už zbytočné, že sa k tomu vracala, ale nevieme, aké emócie sa prehnali cez ňu, keď incident videla alebo keď videla iba výsledok potýčky,“ hovorí Grúň.

Časť svedkov si podľa Grúňa myslela, že si život zobral pre učiteľkino správanie, časť nie. Spätne sa to už podľa neho nedá posúdiť.

Ako by mali učiteľky postupovať, keď sa stane niečo takéto? „To pokarhanie by sa malo držať v intenciách, aby skôr iniciovalo zmenu správania v zmysle, že už nikdy nikomu úmyselne alebo neúmyselne nevyrazím dych. Strašenie a vyhrážky sú väčšinou neproduktívne,“ hovorí Grúň.

Pripomína, že učiteľky môžu v takýchto prípadoch len ťažko kontrolovať emócie. Za optimálne považuje, aby vinník pocítil časť emócií, napríklad hnev.

„Nie je dôvod, prečo by sa učiteľ nemohol na žiaka hnevať. Ako ďalší krok by mohlo nasledovať to vecné z hľadiska možného poškodenia, teda právna a iná zodpovednosť. Nie ako strašenie, ale ako vecné poskytnutie informácie. No a na záver vzťahová vec, keď učiteľ vyjadrí presvedčenie, že to už žiak neurobí a najdôležitejšie – mám ťa rád, akceptujem ťa ako človeka, žiaka, a zároveň niektoré tvoje správanie sa mi nepáči.“

Grúň si myslí, že školy by v prípade takýchto konfliktov mali informovať rodičov. Aj preto, že učiteľ nie je lekár a nemusí vedieť posúdiť mieru zranenia.

Chybu vidí iba ombudsmanka

Zo všetkých štátnych inštitúcií, vrátane polície, prokuratúry alebo školskej inšpekcie, vidí chybu v správaní školy po incidente iba verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová.

„Výsledkami prieskumu je preukázané, že váš syn bol dobrý žiak, ktorý dodržiaval školský poriadok,“ napísala Dubovcová Klačkovcom.

Učiteľky podľa Dubovcovej „nepočkali s riešením konfliktu na čas, keď odznie afekt žiaka, nezisťovali príčiny konfliktu, prečo napadol žiaka z nižšieho ročníka, a to napriek tomu, že takéto správanie pre neho nebolo obvyklé, nezisťovali jeho názor a nevenovali mu žiadnu pozornosť“.

Ombudsmanka tvrdí, že postupom školy boli porušené Martinove základné práva a škola nepostupovala správne. „Autoritatívny prístup pedagóga síce potláča prejavy konfliktu, ale ho nerieši.“

Ombuds­manka upozorňuje, že deti, ktoré boli pri konflikte, vypočuli až po troch rokoch. Celé šetrenie hodnotí ako „formálne a vynútené okolnosťami“. Hovorí o nadradenosti školy a vytýka jej „porušenie zásad dobrej správy, necitlivosť, neústretovosť“.

Ombudsmanka skritizovala aj školskú inšpekciu, ktorá sa podnetmi Klačkovcov dvakrát odmietla zaoberať. „Nebol dôvod na odloženie sťažnosti.“ Podľa nej bolo „zasiahnuté do základného práva podľa ústavy“.

Školu vyzvala, aby jej oznámila prijaté opatrenia. Riaditeľ až po urgencii zabezpečil príslušné školenia učiteľov, hovorí Andrea Bachová z úradu ombudsmanky. Upozornili tiež inšpekčné centrá, aby sa do budúcna správali inak.

Riaditeľ zostal riaditeľom

Prečo si myslíte, že ste úrady iba otravovali? „Väzby, väzby, väzby,“ hovorí Jarmila Klačková a vysvetľuje, kto je čí príbuzný na ktorom úrade alebo v škole.

Učiteľka Frívalská býva neďaleko Klačkovcov. Na odkaz a žiadosť o rozhovor nereagovala.

„Rozmyslím si to,“ povedala triedna učiteľka Jamborová, ale rozhovor napokon odmietla s vysvetlením, že už sa vyjadrila pre každý úrad a opakovane.

„Ten prípad ma morí, mal som už štyri inšpekcie, nemôžem sa na nič sústrediť,“ povedal Denníku N riaditeľ Karol Veselský, keď sme ho požiadali o rozhovor. Do funkcie ho zvolili opakovane aj po tragédii.

Povedal, že rozhovor rád poskytne, ak si vyžiadame súhlas mesta.

To ho neudelilo s vysvetlením, že ide o smutnú udalosť, ktorá už bola mnohokrát komunikovaná, orgánmi uzatvorená a mesto sa už nebude vyjadrovať.

„S rodinou mladého chlapca súcitíme a je nám ľúto, čo sa stalo, ale ako ukázali závery vyšetrovania, škola nie je na vine ani nenesie zodpovednosť za to, čo sa stalo,“ napísal hovorca Pavol Čorba.

Autor: Monika Tódová




Zobraziť všetky