Otázky a odpovede k podávaniu podnetu


1. Čo znamená, že verejný ochranca práv chráni len základné práva a slobody, a kde sú upravené?


Základné práva a slobody sú zvláštnou kategóriou subjektívnych práv. Tieto práva sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Nikoho nemožno týchto práv zbaviť, a tiež sa ich nikto nemôže zbaviť sám. Pre jednotlivca nevznikajú z dôvodu ich zakotvenia v právnom poriadku určitého štátu, ale naopak, vyplývajú pre jednotlivca priamo z jeho postavenia. Základné práva a slobody sú upravené v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky a v medzinárodných zmluvách a dohovoroch.

2. Kto sú „orgány verejnej správy“?


Orgánmi verejnej správy je potrebné rozumieť orgány štátnej správy (napr. ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, krajské pozemkové úrady, krajské školské úrady, obvodné úrady), orgány územnej samosprávy (napr. starosta, primátor, predseda samosprávneho kraja, obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, zastupiteľstvo samosprávneho kraja) a právnické osoby a fyzické osoby, ktoré na základe osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, alebo do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy inak zasahujú (napr. Sociálna poisťovňa).

3. Aké obsahové náležitosti musí spĺňať podnet verejnému ochrancovi práv?

Z podnetu musí byť zrejmé, akej veci sa týka, proti ktorému orgánu verejnej správy smeruje a čoho sa podávateľ domáha. Odporúčame doložiť kópie všetkých dokladov, ktoré podávateľ podnetu má v danej veci k dispozícii, a ktoré preukazujú jeho tvrdenia. Ak sa podnet netýka osoby, ktorá podáva podnet, je potrebné doložiť i písomný súhlas dotknutej osoby na podanie podnetu alebo písomné plnomocenstvo vo veci.

4. Vybaví verejný ochranca práv aj podnet, ktorý neobsahuje všetky potrebné náležitosti?


Ak podnet nemá predpísané náležitosti, verejný ochranca práv bezodkladne vyzve podávateľa podnetu, aby tieto údaje doplnil. V prípade, že podávateľ podnetu nedoplní údaje, bez ktorých nie je možné vo vybavovaní podnetu pokračovať, v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, verejný ochranca práv podnet odloží. O týchto následkoch verejný ochranca práv písomne poučí podávateľa podnetu.

5. Musím v podnete uvádzať svoje meno a priezvisko?

Podnet, v ktorom podávateľ neuvádza svoje meno, priezvisko a adresu (právnická osoba názov a sídlo), je anonymný podnet. Anonymný podnet nemusí verejný ochranca práv vybavovať. Podávateľ podnetu môže verejného ochrancu práv požiadať o utajenie svojej totožnosti. Pri vybavovaní podnetu sa potom postupuje len na základe odpisu podnetu, v ktorom sa neuvádzajú osobné údaje. Ak ale charakter podnetu neumožňuje jeho vybavenie bez uvedenia niektorého z osobných údajov, verejný ochranca práv o tom bezodkladne podávateľa podnetu upovedomí a zároveň ho upozorní, že vo vybavovaní bude pokračovať len v prípade udelenia písomného súhlasu s uvedením potrebného údaju.

6. Môžem podať podnet aj elektronickou poštou?

Podnet verejnému ochrancovi práv možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickou poštou.

7. Je niekde sprístupnený nejaký vzor alebo  formulár na podanie podnetu verejnému ochrancovi práv?

O podrobnostiach pri podávaní podnetu verejnému ochrancovi práv Kancelária verejného ochrancu informuje vo svojich informačných materiáloch prístupných v sídle kancelárie v Bratislave na Nevädzovej 5 a na internetovej stránke www.vop.gov.sk, kde sú zverejnené i inštrukcie na podanie podnetu. Informačné materiály a aj formuláre na podanie podnetu sú zverejnené aj v jazykoch národnostných menšín žijúcich na Slovensku, vo vzťahu ku ktorým boli ratifikované ustanovenia Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, a to v jazyku bulharskom, českom, chorvátskom, maďarskom, nemeckom, poľskom, rómskom, rusínskom, srbskom a ukrajinskom. Ale aj v jazyku anglickom, arabskom, francúzskom, ruskom a španielskom.

8. Môžem v kontakte s verejným ochrancom práv používať svoj materinský jazyk?

Zákon o verejnom ochrancovi práv umožňuje fyzickým osobám v styku s verejným ochrancom práv používať  materinský jazyk. Trovy tlmočného znáša štát.

9. Ako rýchlo bude môj podnet vybavený, ak sa s ním obrátim na verejného ochrancu práv? Má na to verejný ochranca práv určené lehoty?

Zo zákona o verejnom ochrancovi práv nevyplývajú pre verejného ochrancu práv lehoty na vybavenie podnetov. Rýchlosť vybavenia závisí od ich množstva, naliehavosti a zložitosti veci.

10. Je verejný ochranca práv povinný informovať ma v priebehu konania o vybavovaní podnetu?

V priebehu preskúmavania podnetu je podávateľ informovaný o stave jeho vybavovania právnikom Kancelárie verejného ochrancu práv, ktorému bol jeho podnet pridelený na spracovanie. O výsledkoch preskúmania podnetu je podávateľ podnetu vždy verejným ochrancom práv písomne upovedomený.

11. Poskytuje verejný ochranca práv právne rady a výklady všeobecne záväzných právnych predpisov a ich konkrétnych ustanovení?

V pôsobnosti verejného ochrancu práv nie je poskytovať fyzickým osobám alebo právnickým osobám právne poradenstvo a ani poskytovať záväzné právne stanovisko, či výklad všeobecne záväzných právnych predpisov.

12. Má verejný ochranca práv právo vyvinúť iniciatívu na zmenu právneho predpisu?

Verejný ochranca práv nemá právo zákonodarnej iniciatívy. Ak však pri vybavovaní podnetu zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že zákon, iný všeobecne záväzný právny predpis alebo vnútorný predpis vydaný orgánom verejnej správy porušuje základné práva a slobody fyzických a právnických osôb, môže podľa zákona o verejnom ochrancovi práv podať podnet na jeho zmenu alebo zrušenie príslušnému orgánu. Vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

13. Môžem sa na verejného ochrancu práv obrátiť so svojím podnetom, ak od porušenia mojich základných práv uplynulo viac ako desať rokov?

Podľa zákona o verejnom ochrancovi práv môže verejný ochranca práv podnet odložiť, ak od opatrenia alebo udalosti, ktorej sa podnet týka, uplynul v deň doručenia podnetu čas dlhší ako tri roky.

14. Je podanie podnetu a jeho preskúmanie verejným ochrancom práv spoplatnené?

Nie. Úkony verejného ochrancu práv nie sú pre podávateľov podnetov spoplatnené.

15. Možno sa voči rozhodnutiu verejného ochrancu práv odvolať? Napríklad k Európskemu ombudsmanovi?

Verejný ochranca práv nemá rozhodovacie právomoci. Verejný ochranca práv nemá nadriadený orgán, ku ktorému by sa podávateľ podnetu mohol v prípade nespokojnosti so spôsobom, akým verejný ochranca práv jeho podnet vybavil, odvolať. Ani Európsky ombudsman nie je oprávnený preskúmavať vybavenie podnetov regionálnymi ombudsmanmi. Jeho pôsobnosť sa vzťahuje výlučne na vyšetrovanie sťažností týkajúcich sa nesprávneho konania inštitúcií a orgánov Európskej únie.

16. Je nutné sa pred podaním sťažnosti Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu obrátiť na verejného ochrancu práv?

Nie. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu nevyžaduje, aby sa v rámci vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy veci sťažovateľ obrátil aj na verejného ochrancu práv. Inštitút ombudsmana súd vo svojej judikatúre vzhľadom na absenciu rozhodovacích právomocí nepovažuje za účinný prostriedok nápravy podľa článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

17. Môžem sa obrátiť na verejného ochrancu práv v prípade, ak sa domnievam, že ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní?

Riešenie zbytočných prieťahov v súdnom konaní patrí do pôsobnosti verejného ochrancu práv. Ak sa chce podávateľ podnetu domáhať ochrany svojich základných práv alebo slobôd prostredníctvom verejného ochrancu práv, je potrebné, aby vo svojom podnete presne označil súd, na ktorom sa konanie vedie a odporúčame uviesť spisovú značku, pod ktorou je súdne konanie vedené. Vhodné je  uviesť, kedy bol zo strany dotknutého súdu urobený v predmetnej veci posledný procesný úkon a predložiť kópie dokladov preukazujúcich tvrdené skutočnosti. V tejto súvislosti je však potrebné upozorniť, že verejný ochranca práv nie je oprávnený zasahovať do činnosti a rozhodovania súdov, vstupovať do súdneho konania, zastupovať účastníkov v konaní pred súdmi, ani podávať za účastníkov konania návrhy alebo opravné prostriedky. Takéto konanie by zakladalo porušenie Ústavou Slovenskej republiky zaručenej nezávislosti súdnej moci a bolo by v rozpore s princípmi ústavnosti.

18. Môže verejný ochranca práv preverovať postup a rozhodovanie vyšetrovateľa Policajného zboru, prokuratúry a súdu?

Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje okrem iných na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov Policajného zboru, prokuratúru a súdy, s výnimkou orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu. Verejný ochranca práv nemôže zasahovať do ich rozhodovania, nie je oprávnený žiadnym spôsobom preskúmavať ich rozhodnutia, ani ich revidovať a nemá k dispozícii ani žiadny prostriedok, ktorým by mohol zrušovať, meniť alebo vlastnými rozhodnutiami nahrádzať tieto rozhodnutia.