Ombudsman rieši aj prieťahy v stavebnom konaní

07.07.2005

Výstavba obchodného centra, nekonečné prieťahy pri vybavovaní stavebného povolenia, vyvlastnenie nehnuteľností či reštitúcie. Aj toto sú problémy, s ktorými sa občania obracajú na ombudsmana.

Nezrovnalosti okolo stavebného konania sú totiž jednou z oblastí, ktorými sa prvý slovenský verejný ochranca práv Pavol Kandráč a jeho pracovný tím zaoberajú. A ako svedčia niektoré výsledky, pomoc môže byť v niektorých prípadoch veľmi účinná.


Sťažností sú desiatky

Za vyše tri roky oficiálneho fungovania ombudsmana Pavla Kandráča prišlo do jeho kancelárie viac ako sedemtisíc písomných podnetov od fyzických a právnických osôb. Z nich 85 sa týkalo výhradne stavebného konania. Popri nich v bratislavskom sídle a v ôsmich regionálnych pôsobiskách podali vo veciach stavebných ďalších 105 právnych rád a usmernení (z celkového počtu deväťtisíc).


Občania a nespravodlivosť

Medzi doručenými podnetmi bol napríklad podnet, ktorým podávateľ namietal nezákonný postup príslušných orgánov verejnej správy v súvislosti v povoľovacím procesom stavby jedného z obchodných centier v Bratislave. S rokmi ťahajúcim sa problémom sa na ombudsmanovu kanceláriu obrátil aj občan, ktorému mesto postavilo na jeho vlastnom pozemku autobusovú zastávku. Verejný ochranca práv občanov Slovenska zaznamenal popri iných i sťažnosť na údajné zamietnutie stavebného povolenia, pretože územný plán obce dotknutý pozemok určil na iný účel.
"Podávatelia podnetov vo veciach stavebných za ,nespravodlivosť´ považujú najmä zbytočné prieťahy v stavebných konaniach," hovorí Pavel Kandráč. Takmer v tridsiatich podaniach namietali nezákonné vyvlastnenie v minulosti, najmä v päťdesiatych až sedemdesiatych rokoch, pričom ich námietky súviseli s možnosťou uplatnenia si reštitučných nárokov na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa príslušných zákonov.


Podnety pre prokuratúru

Medzi oprávnené patria podnety stavebníkov - žiadateľov o vydanie rozhodnutia - ktoré sa týkajú neprimeranej dĺžky stavebných konaní. "V týchto prípadoch sme opakovane preukázali porušenie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov," hovorí Kandráč. V podnetoch účastníkov konania, predovšetkým vlastníkov susedných nehnuteľností, v ktorých namietali nezákonný postup stavebného úradu pri vydávaní rozhodnutí podľa stavebného zákona, sa porušenie základných práv a slobôd doteraz nepreukázalo. Výsledkom oboznámenia sa s obsahom podnetu, prípadne stanoviskom príslušného orgánu preto podľa neho bolo zväčša zistenie, že stavebný úrad postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Podávatelia bývajú poučení o zákonnom postupe konania a o zákonných podmienkach uplatnenia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.
Ak podávateľ, a tento prípad patrí k tým najčastejším, priamo označuje rozhodnutia stavebného úradu ako nezákonné, po preskúmaní právnikmi Kancelárie verejného ochrancu práv celú vec postupujú príslušnému prokurátorovi.


Počet sťažností zrejme porastie

"Popri celkovom počte podnetov a poskytnutých právnych radách a usmernení počet tých, ktoré sa dotýkajú stavebných konaní, nie je vysoký," hodnotí Pavel Kandráč. Pripúšťa však budúci nárast takýchto sťažností, a to najmä vo veci zbytočných prieťahov, alebo námietok postupu pri vydaní rozhodnutí. Ako hovorí, dôvodom by mohla byť predovšetkým nedostatočná personálna vybavenosť na stavebných úradoch a s tým súvisiaca i nedostatočná odbornosť pracovníkov, najmä v menších obciach.


Ako na to?

Kto sa chce na verejného ochrancu práv obrátiť, môže tak urobiť písomne, ústne do zápisnice, faxom i elektronickou poštou. Formulár na podávanie podnetov je k dispozícii aj na webovej stránke www.vop.gov.sk. V podnete by mal jeho podávateľ uviesť, akej veci sa týka a čoho sa domáha. Pomôže, keď v podnete presne označí orgán verejnej správy, proti ktorého konaniu, rozhodovaniu či nečinnosti má námietky a priloží kópie dokumentácie. Ihneď po doručení podnetu kancelária začína podnet vybavovať. Podávateľ počas jedného týždňa dostane oznámenie o doručení podnetu. Priemerná dĺžka vybavovania je v súčasnosti približne tri mesiace. Jej konkrétna dĺžka závisí od zložitosti veci a súčinnosti dotknutých orgánov verejnej správy.
Verejný ochranca práv nemá právomoc meniť alebo zrušiť rozhodnutia orgánov verejnej správy. Podnety, ktoré udávajú nezákonnosť už vydaných rozhodnutí stavebného úradu, postupuje podľa zákona o verejnom ochrancovi práv príslušnému prokurátorovi, ktorý potom spätne oznamuje, či vo veci prijal prokurátorské opatrenie.
V každom písomnom upovedomení podávateľ podnetu dostane podrobné právne usmernenie týkajúce sa postupu konania, na ktoré upozornil a možnosti uplatnenia ďalších opravných prostriedkov. Rovnako podrobné usmernenie, tak ako v akejkoľvek právnej veci, aj vo veciach stavebných, dostane každý, kto navštívi sídlo Kancelárie verejného ochrancu práv v Bratislave, alebo regionálne pôsobisko v Prešove, Poprade, Žiline, Trenčíne, Banskej Bystrici, vo Veľkom Krtíši, v Dohňanoch či Veľkom Mederi.


Zbytočné prieťahy

Príkladom preukázaných zbytočných prieťahov v stavebnom konaní je konanie starostu istej obce, na ktorú sa obrátil podávateľ podnetu ako na príslušný stavebný úrad po prechode kompetencií. Starosta vôbec nevedel, ako v danom prípade postupovať a preto vo veci ani nekonal. V ďalšom postupe ho usmernili až právnici Kancelárie verejného ochrancu práv pri preskúmaní podnetu.
Obdobným je prípad, v ktorom sa podávateľka sťažovala na zbytočné prieťahy v niekoľkoročnom, viackrát prerušenom konaní o dodatočnom povolení stavby. Na základe žiadosti ombudsmana stavebný úrad príslušný spisový materiál vyhľadal v archíve, pretože tento nebol súčasťou delimitačných protokolov vypracovaných v súvislosti s prechodom kompetencií stavebných úradov na obce. Spis pridelil zodpovednému referentovi, aby v konaní pokračoval.
Roky sa ťahal problém sťažovateľa, ktorý sa napokon na ombudsmana obrátil s tým, že mu na jeho pozemku mesto postavilo autobusovú zastávku. Neuveriteľne znie fakt, že po niekoľkoročnom "behaní po úradoch" a domáhaní sa svojho práva, sa náprava udiala až po prešetrení prípadu a jedinom telefonáte právničky kancelárie. Problém vznikol pri preukazovaní vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom stojí inkriminovaná autobusová zastávka. Mesto na základe chybného zakreslenia v katastrálnej mape usúdilo, že pozemok nie je vlastníctvom podávateľa podnetu. Stalo sa tak v období, keď sa menil register obnovenej evidencie pozemkov. Podávateľ požiadal o vykonanie opravy chybných hraníc, v čom mu správa katastra vyhovela a opravu vykonala. Autobusová zastávka sa však z jeho pozemku nestratila. S novým listom vlastníctva opätovne požiadal mesto o odstránenie autobusovej zastávky zriadenej na jeho pozemku. To mu však nepomohlo. Mesto vyžadovalo nielen nový list vlastníctva, no navyše aj snímku, z ktorej by bolo jasné, že autobusová zastávka naozaj stojí na pozemku v jeho vlastníctve. Podávateľ sa opätovne musel obrátiť na správu katastra, aby mohol doložiť na mestský úrad ten správny doklad... Ešte niekoľkokrát navštívil nielen správu katastra, ale aj mestský úrad a predkladal doklady podľa požiadaviek. Konečné vyriešenie prípadu v prospech podávateľa podnetu nastalo až po zásahu odbornej pracovníčky kancelárie, keď osobne na mieste zistila, že prípad odstránenia autobusovej zastávky zo súkromného pozemku viazne na neochote úradníkov mesta požiadať druhý úrad v tom istom meste o doklady potrebné na doriešenie sťažnosti. Telefonátom z jedného úradu na druhý to uskutočnila právnička Kancelárie verejného ochrancu práv.


Dve otázky zo života

Odpovedajú pracovníci Kancelárie verejného ochrancu práv
So susedom máme spor o to, kadiaľ prechádza hranica medzi našimi pozemkami, a kto vlastní sporný pozemok. V dôsledku toho často dochádza medzi nami k hádkam, sused ma už aj osočil a dokonca hádzal po mne kamene. Starosta však náš spor odmieta riešiť a tvrdí, že je to naša vec. Má pravdu?
- V prípade sporu o určenie priebehu hranice a určenie vlastníckeho práva môže rozhodnúť len súd a o uvedenom naozaj nie je starosta oprávnený rozhodovať. V prípade, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže (ale nemusí) predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. Obec je taktiež oprávnená prerokovať v blokovom konaní priestupky proti občianskemu spolunažívaniu - to znamená, ak sused úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Dozvedela som sa, že obec bude vyvlastňovať pozemky kvôli výstavbe cesty. Má na to právo?
- Pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len vyvlastniť).
Jedným z dôvodov na vyvlastnenie je aj výstavba a správa diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov. Verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní a vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.


Vedeli ste?
- Funkciu ombudsmana zriadil švédsky kráľ Karol XII. V roku 1713 poveril ombudsmana dozorom nad správaním sa kráľovských úradníkov.
- Inštitút ombudsmana prvýkrát zakotvili vo švédskej ústave (1809). Švédsko je krajina, kde sa prvýkrát v histórii začali objavovať kontúry slova ombudsman. Odvodzuje sa od slova "umbup", pochádzajúceho zo stredovekej švédčiny, znamenajúceho moc alebo autoritu. Švédske slovo "ombud" označuje osobu, ktorá koná v záujme iných.
- Inštitút ombudsmana sa od počiatku jeho existencie chápe ako ústavný orgán, vykonávajúci kontrolu nad činnosťou exekutívy a ďalších orgánov štátnej správy a samosprávy.
- Inštitút ombudsmana je zriadený takmer v 70 štátoch sveta.
(Podľa www.vop.gov.sk)

Ján Holický




Zdroj: Hospodárske noviny - Reality Aktual




Zobraziť všetky