Nárok slobodnej matky na predĺženú MD

28.01.2008

"Dobrý deň,mám dotaz na trvanie materskej dovolenky.som slobodná matka,syn má pol roka,jeho otec nie je uvedený v rodnom liste,nežijeme spolu,bývam len s bratom a mojím otcom.synov otec je cudzej národnosti a býva mimo SR,na dieťa mesačne prispieva podla dohody.žiadala som o predĺženú MD,ale bolo mi povedané,že nemám nárok,pretože nežijem úplne sama.môžte mi toto tvrdenie vyvrátiť alebo potvrdiť?ďalšia vec čo ma trápi je,že mi nikto nevedel povedať,či mám nárok na nejaké príspevky od štátu,ako napríklad na bývanie a pod.bývame v rodinnom dome,časť z neho je prepísaná na mňa(po maminej smrti).Ďakujem Vám za odpoveď.Prajem Vám pekný deň.Anna"


Poistenka má nárok na materské aj po uplynutí 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará alebo ak je osamelá. Nárok na materské v tomto prípade zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské, ak zákon neustanovuje inak.

Zákon o sociálnom poistení bližšie nedefinuje pojem osamelá. Tento pojem však definuje Zákonník práce. Osamelý zamestnanec je zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena. Za osamelého zamestnanca sa považuje aj osamelý muž alebo žena z iných vážnych dôvodov.

To znamená, že musia byť splnené dve podmienky súčasne:

1. osoba žije sama a 
2. je rozvedená, slobodná alebo ovdovená.

Kým definícia druhej podmienky je pomerne jednoznačná, pri prvej podmienke sa bude zrejme potrebné oprieť predovšetkým o pojem domácnosť, definovaný v Občianskom zákonníku. Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Tu ide opäť o kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, takže za osobu, ktorá žije sama, v tomto zmysle nemožno považovať napr. ženu, ktorá síce trvalo žije s inou osobou, avšak tieto osoby spoločne neuhradzujú náklady na svoje potreby.

Iné vážne dôvody je potrebné posudzovať v každom konkrétnom prípade individuálne. Môže ísť napríklad o situáciu, keď sa manžel dlhodobo zdržiava v cudzine, je vo výkone trestu odňatia slobody, je nezvestný a pod.

V súvislosti s nárokom na dávku v hmotnej núdzi a príspevkov k tejto dávke je potrebné sa obrátiť na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Právna úprava poskytovania týchto dávok je pomerne komplikovaná, pričom je potrebné zohľadniť množstvo rozhodujúcich skutočností. Pre ilustráciu uvádzam len niektoré ustanovenia zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“).

Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.
   
Za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa považuje najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku a uplatnenie zákonných nárokov.

Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou na účely zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa neskúma, okrem iného, ak ide o občana, ktorý je osamelý rodič, ktorý sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa.

Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, sa nepovažujú za občanov v hmotnej núdzi, ani keď ich príjem nedosahuje životné minimum, ustanovené osobitným predpisom, ak si svojím majetkom môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi.
 
Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, si majú pomôcť v hmotnej núdzi užívaním vlastného majetku, správou vlastného majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastného majetku. Od občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, nemožno okrem iného požadovať predaj alebo prenájom nehnuteľnosti, ktorú užívajú na primerané trvalé bývanie.

Fyzické osoby, ktoré sa spoločne posudzujú na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, sú:

a) manžel a manželka,
 
b) rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
 
c) rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, žijúce s rodičmi v domácnosti, okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.


V súvislosti s pojmom životné minimum zákon o pomoci v hmotnej núdzi odkazuje na zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, ktorý v § 2 ustanovuje:

Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm:

a) 5 130 Sk mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

b) 3 580 Sk mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 2 340 Sk mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.“


Pri posudzovaní hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa na účely zisťovania príjmu započítavajú:

a) u posudzovaného občana jeho príjem a príjem jeho manžela (manželky),
 
b) u posudzovaného občana jeho príjem, príjem jeho manžela (manželky), príjem nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti a príjem detí uvedených v § 4 písm. c) zákona o pomoci v hmotnej núdzi,
 
c) u posudzovaných rodičov s nezaopatrenými deťmi príjem týchto rodičov, príjem nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti a príjem detí uvedených v § 4 písm. c) zákona o pomoci v hmotnej núdzi,
 
d) u posudzovaných rodičov, ktorí sú sami nezaopatrenými deťmi, ich príjem a príjem, ktorý na ne poberá iný občan, a príjem nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti,
 
e) u posudzovaného nezaopatreného dieťaťa, ak žije v domácnosti s iným občanom, jeho príjem a príjem, ktorý na neho poberá tento občan.
 
Za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považuje príjem podľa ustanovenia § 4 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, ktorý znie:

(1) Za príjem sa na účely určenia súm životného minima považujú:

a) príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu podľa osobitného predpisu  po odpočítaní
1. poistného na povinné zdravotné poistenie,
2. poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti,
3. preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb,
4. ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu,
 
b) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu  okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,
 
c) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným prepisom,
 
d) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom,
 
e) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.
 
(2) V prípade straty sa zohľadňuje len strata, ktorá vznikla v kalendárnom roku, za ktorý sa príjem zisťuje.
 
(3) Za príjem na účely určenia súm životného minima sa nepovažujú:

a) jednorazové štátne sociálne dávky poskytnuté podľa osobitných predpisov,
 
b) peňažné príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia okrem príspevku za opatrovanie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
 
c) zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
 
d) jednorazová dávka v hmotnej núdzi,
 
e) štipendiá,
 
f) jednorazový príspevok podľa osobitného predpisu,
 
g) príspevok na stravu podľa osobitného predpisu,
 
h) resocializačný príspevok podľa osobitného predpisu,
 
i) vianočný príspevok podľa osobitného predpisu.



Za príjem sa na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi nepovažuje:

a) 25 % z príjmu zo závislej činnosti osôb,
 
b) 25 % zo starobného dôchodku; dôchodcovi, ktorý získal obdobie dôchodkového poistenia viac ako 25 rokov, sa táto suma zvyšuje o 1 % priznaného starobného dôchodku za každý ďalší rok dôchodkového poistenia získaného po 25. roku dôchodkového poistenia,
 
c) 25 % z materského určeného podľa osobitného predpisu,
 
d) 25 % z invalidného dôchodku určeného podľa osobitného predpisu,
 
e) 25 % zo sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity,
 
f) 25 % zo sirotského dôchodku určeného podľa osobitného predpisu,
 
g) 25 % vdovského alebo vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek,
 
h) prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa podľa osobitného predpisu alebo dávka toho istého druhu vyplatená v členskom štáte Európskej únie, v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo vo Švajčiarskej konfederácii najviac vo výške prídavku na dieťa ustanovenej osobitným predpisom,
 
i) nevyhnutná okamžitá pomoc poskytnutá obcou podľa osobitného predpisu,
 
j) príjem z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy do výšky dvojnásobku životného minima získané v bežnom roku,
 
k) príjem žiaka strednej školy a príjem študenta vysokej školy, ktorý študuje dennou formou štúdia, ak tento príjem neprevyšuje 1,2-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,
 
l) štipendium podľa osobitného predpisu,
 
m) náhrada časti cestovných výdavkov a náhrada cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie podľa osobitného predpisu,
 
n) príspevok na náhradu cestovných výdavkov na konanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne podľa osobitného predpisu,
 
o) úhrada výdavkov na stravovanie, ubytovanie a výdavky na cestovné uchádzačovi o zamestnanie, ktorému sa zabezpečuje vzdelávanie a príprava pre trh práce podľa osobitného predpisu,
 
p) príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa stará o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky podľa osobitného predpisu,
 
r) príspevok na vykonávanie absolventskej praxe podľa osobitného predpisu,
 
s) daňový bonus podľa osobitného predpisu.

   
Dávka v hmotnej núdzi  patrí občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na zabezpečenie základných životných podmienok.

Dávkou na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi je za podmienok určených týmto zákonom aj 370 Sk mesačne u občana alebo fyzickej osoby, ktorá sa s občanom spoločne posudzuje na účely posudzovania hmotnej núdze, ak je rodičom dieťaťa do jedného roku veku.
 
Dávka v hmotnej núdzi je:

a) u jednotlivca 1 680 Sk mesačne,
 
b) u jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 2 800 Sk mesačne,
 
c) u dvojice bez detí 2 910 Sk mesačne,
 
d) u dvojice s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 4 000 Sk mesačne,
 
e) u jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi 4 100 Sk mesačne,
 
f) u dvojice s viac ako štyrmi deťmi 5 360 Sk mesačne.


Príspevok na bývanie patrí občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov spojených s bývaním na pomoc v hmotnej núdzi, ak splnili podmienky nároku na dávku.
 
Príspevok na bývanie je:
 
a) 1 490 Sk mesačne, ak ide o jedného občana v hmotnej núdzi,
 
b) 2 350 Sk mesačne, ak ide o občana v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú.
 
Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, majú nárok na príspevok na bývanie, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje:

a) je vlastníkom bytu, vlastníkom rodinného domu, nájomcom bytu alebo nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie  a
 
b) uhrádza náklady spojené s bývaním a predloží doklad o zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním.


Ochranný príspevok patrí občanovi v hmotnej núdzi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v núdzi spoločne posudzuje, ak si z dôvodov uvedených v § 7 zákona o pomoci v hmotnej núdzi (napr. osobná celodenná a riadna starostlivosť osamelého rodiča o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa) nemôžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi a splnili podmienky na vznik nároku na dávku. Ochranný príspevok je  1 900 Sk mesačne.

Výška dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k tejto dávke sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov a príjmom!


Mgr. Petra Fűkőová, právnička Kancelárie verejného ochrancu práv


Zverejnené aj na www.babetko.sk




Zobraziť všetky