Bezúhonnosť ako predpoklad výkonu práce vo verejnom záujme

26.02.2005

Osobne do Kancelárie verejného ochrancu práv prišla pani Viera z východného Slovenska s veľkým strachom z prepustenia z práce. Problém naznačoval možné porušenie jej základného práva na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania, garantovaného v ustanovení článku 36 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Pani Viera pracuje v školstve. Na základe ustanovení zákona č. 553/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, v znení neskorších predpisov, ktorý sa na uvedený druh práce vzťahuje, je povinná preukázať splnenie predpokladov. Nevyhnutou podmienkou i preukázanie jej bezúhonnosti. Bezúhonnosť sa v jej prípade preukazuje odpisom registra trestov, nie starším ako tri mesiace. V odpise registra trestov sa, na rozdiel od výpisu z registra trestov, uvádzajú všetky údaje o každom odsúdení osoby, ktorej sa odpis týka, o priebehu výkonu trestu, výkone ochranných opatrení a o zahladení odsúdenia podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona.
Pred 30 rokmi bola pani Viera odsúdená s podmienečným odkladom výkonu trestu. V uloženej skúšobnej dobe sa však osvedčila a trest jej bol zahladený. Napriek tomu považovala za potrebné o uvedenej veci informovať personalistku svojho zamestnávateľa. Personalistka ju však poučila, že pre jej ďalšie zotrvanie v pracovnom pomere je nevyhnutný „čistý“ register trestov. Takéto usmernenie údajne získala na školení u zamestnávateľa. V prípade pani Viery by tak došlo k situácii, kedy by sa na zahladenie odsúdenia neprihliadalo, v dôsledku čoho by malo podľa usmernenia dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nespĺňania predpokladov pre výkon práce vo verejnom záujme.
Daný výklad právnych predpisov som považoval za nesprávny , rovnako ako aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o výkone práce vo verejnom záujme na konkrétny prípad. Podľa uvedeného ustanovenia sa totiž za bezúhonného „nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a v prípade trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené podľa osobitného predpisu.“ V prípade pani Viery však nešlo ani o jeden z prípadov vyššie uvedených trestných činov, bolo preto potrebné rešpektovať skutočnosť, že v jej prípade k zahladeniu ňou spáchaného trestného činu došlo a bolo potrebné na ňu hľadieť, akoby nebola odsúdená.
Zo strany personalistky išlo o nesprávne usmernenie, ktoré ešte nevyvolávalo dôsledky odôvodňujúce záver o tom, že základné práva pani Viery boli porušené. V prípade, že by s pani Vierou bol na základe uvedených dôvodov pracovný pomer rozviazaný, bol by uvedený úkon zo strany zamestnávateľa súdne napadnuteľný ako neplatné skončenie pracovného pomeru, ktoré konanie by zrejme (opierajúc sa o vyššie uvedené) bolo úspešné.
Vo veci som kontaktoval zamestnávateľa pani Viery s požiadavkou o vyjadrenie sa k veci a vykonanie takých opatrení (napr. preukázateľnú inštrukciu personalistky o správnom postupe v uvedenej veci), ktoré by v budúcnosti zabránili porušeniu základného práva podávateľky podnetu a potenciálne aj ďalších dotknutých zamestnancov. Zamestnávateľ pani Viery moje stanovisko akceptoval a vo vzťahu k pani Viere sa vyjadril v tom zmysle, že sa na ňu bude pri posudzovaní jej predpokladov pre výkon práce vo verejnom záujme v budúcnosti hľadieť ako na bezúhonnú.

Čo hovorí o preukazovaní bezúhonnosti na pracovnoprávne účely vo verejnom sektore legislatíva?
Vo verejnej správe sa môžeme stretnúť s výkonom práce v štátnej službe a s výkonom práce vo verejnom záujme (pôvodne označovanej ako verejná služba). V obidvoch prípadoch je bezúhonnosť predpokladom na vznik, resp. trvanie pracovnoprávneho/štátnozamestnaneckého vzťahu. Konkrétne vymedzenie pojmu bezúhonnosť je bližšie vymedzené v oboch právnych normách, s účinnosťou pre konkrétny výkon práce.
Zákon o štátnej službe, zverejnený pod č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 14 uvádza, že za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Z uvedeného vyplýva, že na účely zákona o štátnej službe by sa za bezúhonného považoval aj ten, kto bol síce právoplatne odsúdený, ale pre nedbanlivostný trestný čin, napr. ublíženie na zdraví z nedbanlivosti pri dopravnej nehode alebo ten, voči komu bolo začaté trestné stíhanie aj pre úmyselný trestný čin, ale bolo ukončené inak ako odsudzujúcim rozsudkom, napr. podmienečným zastavením trestného stíhania alebo zmierom. Bezúhonnosť sa preukazuje doložením výpisu z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Vo výpise z registra trestov sa uvádzajú všetky do daného času nezahladené odsúdenia, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa podľa zákona na páchateľa nehľadí, akoby nebol odsúdený.

Predpoklady na výkon práce vo verejnom záujme upravuje zákon č. 552/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na účely tohto zákona sa bezúhonného nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a na rozdiel od podmienok v štátnej službe navyše aj ten, komu bolo v prípade trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie odsúdenie zahladené. Pri výkone práce vo verejnom záujme sa vyžaduje preukázanie bezúhonnosti odpisom z registra trestov. V odpise sú uvádzané všetky údaje o každom odsúdení osoby i zahladení a na rozdiel od výpisu sú jeho súčasťou i údaje o právoplatnom rozhodnutí o podmienečnom zastavení trestného stíhania a o právoplatnom rozhodnutí o schválení zmieru. Zákon o výkone práce vo verejnom záujme, ktorý nahradil dovtedy platný zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v prechodných ustanoveniach navyše uložil povinnosť všetkým zamestnancom, ktorých pracovný pomer bol uzatvorený podľa predchádzajúcej právnej úpravy preukázať svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov najneskôr do 31.12.2004.

Požiadavku bezúhonnosti musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu práce alebo výkonu štátnej služby.

Otázka správnosti posudzovania pracovníkov napr. školstva, zdravotníctva, a to i pomocných či administratívnych síl prísnejšie než zamestnancov napr. i vedúcich organizačných útvarov na ministerstvách je bez pochýb na mieste.

Pavel Kandráč
verejný ochranca práv


*prípad uverejnený v denníku Národná obroda dňa 26. februára 2005




Zobraziť všetky